Osem kilometrov oddeľuje dve dediny v Bretónsku. Rovná vidiecka cesta, ako pevná niť, lemovaná hustými lesmi a tichom. Lucas tam jazdil niekoľkokrát týždenne, aby sa stretol so svojou priateľkou. Poznal každú zákrutu, každé znamenie, každý tieň, ktorý tancoval pod pouličnými lampami, keď pršalo. Cesta nikdy netrvala dlhšie ako 12 minút.
Večer 19. januára 2008 Lucas odišiel z domu Chloé presne o polnoci po zhliadnutí filmu a pokojnej večeri. Keď naštartoval svoj sivý Peugeot, poslal rodičom správu, že tam bude o desať minút. To sa nestalo. Jeho telo sa nikdy nenašlo.
Pätnásť rokov bolo toto zmiznutie klasifikované ako pravdepodobný útek alebo samovražda v lese, a to aj napriek úplnému nedostatku dôkazov. Potom, v roku 2023, expert na digitálnu forenznú analýzu otvoril starý GPS prístroj, ktorý našiel v priehradke v palubnej doske opusteného vozidla. To, čo objavil v nespracovaných údajoch zariadenia, všetko zmenilo. Čísla neklamali a vyrozprávali desivý príbeh o tej noci. Príbeh, ktorý dokázal, že Lucas nezmizol. Bol vymazaný z úložiska.
Lucas mal v januári 2008 23 rokov. Ako študent tretieho ročníka strojárstva na Univerzite v Rennes ho blízki opisovali ako vyrovnaného, metodického mladého muža s vášňou pre motocykle a elektronickú hudbu. Osem mesiacov randil s Chloé Morvent, študentkou literatúry, ktorú stretol na študentskej párty. Ich vzťah bol stabilný, bez väčších konfliktov.
V tú sobotnú januárovú noc strávil Lucas večer u Chloé v dedinke Plunéour, asi tridsať kilometrov od Rennes. Spoločne varili, pozerali akčný film a diskutovali o svojich plánoch na nadchádzajúce leto. Okolo polnoci si Lucas obliekol koženú bundu, pobozkal Chloé na prahu dverí a s unaveným úsmevom jej povedal, že jej zavolá na druhý deň ráno.
Presne o 0:03 ráno nastúpil do svojho sivého Peugeotu 206 s evidenčným číslom z Finistère. Poslal textovú správu svojim rodičom, ktorí bývali v susednej dedine Kerglof, len pár kilometrov po okresnej ceste. V správe bolo len napísané, že tam bude o 10 minút. Lucas v tom čase navštevoval online hodiny portugalčiny a omylom napísal slovo v portugalčine, než sa opravil. Zdanlivo nevýznamný detail, ktorý sa neskôr stal kľúčovým časovým ukazovateľom pre vyšetrovateľov.
V tú noc padal na Bretónsko mrznúci dážď sprevádzaný nárazmi vetra, ktoré triasli dopravnými značkami a ohýbali konáre starých dubov lemujúcich hlavnú cestu. Lucas túto trasu poznal dokonale, pretože po nej jazdil niekoľkokrát týždenne celé mesiace. Cesta domov k rodičom mu nikdy netrvala dlhšie ako 12 minút. Mal prejsť rodinnou bránou o 00:13. Nikdy to neurobil.
V nedeľu 20. januára 2008 o 6:30 ráno zavolal Lucasov otec na políciu v Carhaix-Plouguer, aby nahlásil nezvestnosť svojho syna. Trasúcim sa hlasom vysvetlil, že Lucas predchádzajúcu noc o polnoci odišiel z domu svojej priateľky a nevrátil sa. Službukonajúci policajt si zapísal základné informácie a sľúbil, že čo najskôr pošle hliadku, ktorá prehľadá okresnú cestu.
V tú skorú hodinu by si nikto nebol pomyslel, že toto zmiznutie sa stane jedným z najznepokojujúcejších prípadov v regióne. Dvaja žandári sa vydali na cestu medzi Plunéourom a Kerglofom, aby si trasu vizuálne prezreli. Dážď v noci prestal a nad bretónskou krajinou sa ako olovená plachta zniesla nízka, sivá obloha.
Cesty boli stále mokré. Priekopy pretekali kalnou vodou a na krajniciach ležali konáre polámané nočným vetrom. Polícia jazdila pomaly a skúmala každý meter asfaltu, či na ňom nie sú stopy po šmyku, úlomky tiel alebo známky nehody.
