Dlho sme s manželom bývali u jeho rodičov, aby sme nemuseli míňať peniaze na nájom a aby sme si našetrili na vlastný byt.
A nakoniec sa to pred pol rokom podarilo – kúpili sme dvojizbový byt vo veľmi slušnej štvrti. A keď sme ho zrekonštruovali a pekne zariadili, rozhodli sme sa zorganizovať kolaudačnú párty a pozvať blízku rodinu a priateľov.
Medzi hosťami bola aj manželova o dva roky staršia sestra. Predtým, ako sme sa nasťahovali, sme bývali spolu. Byt sa jej veľmi páčil, chválila interiér a prezerala si každý detail. Trochu nás to zneistilo, ale príliš sme sa tým nezaoberali.
O týždeň neskôr nás prišla navštíviť a požiadala nás, aby sme ju nakŕmili. Bola som veľmi šťastná, pretože mi chýbala a chcela som sa s niekým porozprávať.
Okrem toho som mal doma veľa dobrôt, ktoré som jej mohol dať. Ale o niekoľko dní neskôr sa objavil dôvod na obavy. Manželova sestra začala chodiť k nám domov každý deň a bolo to veľmi nepríjemné. Vždy bola hladná a zjedla všetko naše jedlo.
Vôbec jej to nevadilo a cítila sa ako doma: dostala a zjedla všetko, na čo mala chuť, dokonca ma požiadala, aby som uvaril niečo špeciálne pre ňu, pretože v ten deň chcela niečo špeciálne. Každým dňom som bola znepokojená viac a viac a s manželom sme sa jej snažili naznačiť, že nie je dobrý nápad, aby nás tak často navštevovala.
Ale bezvýsledne. Jedného krásneho dňa sme sa s manželom rozhodli, že ak sa všetky potraviny v chladničke pokazia v ten istý deň, nebudeme nič variť. Začali sme jesť vonku alebo si objednávať jedlo na donášku. A keď nás sestrina manželka opäť navštívila, našla prázdnu chladničku. Mala tú drzosť obviniť ma, že som neuvaril večeru.
Ale potom našla šproty na vzdialenej polici. Nanešťastie sa ukázalo, že sú po dátume spotreby, a sestre sa podarilo celú nádobu rozmliaždiť, takže sa veľmi priotrávila. Bolo nám jej veľmi ľúto, ale bolo to v náš prospech a prišla k nám.
