Študujem na univerzite v hlavnom meste a raz mesačne chodím k rodičom. Moji rodičia, bohatí ľudia, mi poskytli a naďalej poskytujú všetko, čo chcem…
Pred mesiacom sme všetci oslavovali porcelánovú svadbu mojich rodičov. Bolo tam veľa hostí, všetci gratulovali mojej mame a otcovi a želali im, aby naďalej žili v láske a harmónii. Pred tromi dňami som opäť prišiel k rodičom.
Mama ma objala a silno pobozkala. “A čo otec?” spýtala som sa mamy, keď odišiel. “Neboj sa, má veľa práce,” povedala. “Je preťažený v práci,” povedala mama. Na druhý deň som sa rozhodla urobiť otcovi radosť. Upiekla som rezne, ktoré tak miloval, a rozhodla som sa vziať ich na obed.
Sekretárka ma nechcela pustiť do otcovej kancelárie. Povedala, že má pohovor. Ale dostala som sa k nemu. Tác s rezňami mi vypadol z rúk, keď som uvidel otca s nejakým dievčaťom. Čo robili… Vybehol som z kancelárie. Dlho som sa so slzami v očiach túlal po meste…
Keď som prišiel domov, mama bola preč. Otec sedel v kuchyni a čakal na mňa. “Musíme sa porozprávať,” povedal. Sadol som si na stoličku. “Nebudem ti nič vysvetľovať,” začal. “To dievča, volá sa Tamara… Milujem ju!
– Prečo podvádzaš svoju mamu? Prečo ju neopustíš? – Pretože som zaregistroval sedemdesiat akcií svojej spoločnosti na jej meno. V skutočnosti sú moje, ale právne patria tvojej matke. – Takže sa nehádate o peniaze?
– Už dlho sme si cudzí. Dokonca spíme v rôznych spálňach. Myslím, že vie všetko. Aspoň to tuší… Obviňuješ ma zo žoldnierstva, ale čo ty? Pretože ak povieš mame, čo si videl, rozrušíš ju. A mňa tiež.
A ak sa rozčúlim, vezmem si tvoje peniaze. Si pripravený prísť o moje peniaze kvôli “pravde”? Neviem, či som pripravený povedať svojej matke pravdu a zaplatiť za to?
