Neviem prečo, ale môj manžel a naša rodina boli tí, ktorým svokrovci nevenovali takmer žiadnu pozornosť. Môj manžel je prostredné dieťa, volá sa Kolja. Moji rodičia pomohli najstaršiemu synovi kúpiť byt.
Teraz tam žije so svojou manželkou a majú dve dievčatá, z ktorých je jeho svokra hotová. Najmladšiemu synovi sa venuje osobitná pozornosť, nedávno skončil školu a svokrovci mu na počesť maturity darovali jednoizbový byt. Ale môj Kolja nedostal nič. Po svadbe sme prvýkrát požiadali manželových rodičov, aby nám dovolili bývať v jednom z ich mnohých bytov.
Svokrovci požadovali, aby nájom platil ich syn. Museli sme zaplatiť. Netrvalo to však dlho, pretože neskôr si svokrovci našli výhodnejších nájomníkov a vyhodili nás. Bolo dobré, že sa nám vtedy podarilo našetriť nejaké peniaze a vziať si hypotéku. Keď sa nám narodilo dieťa, stále sme splácali hypotéku a bolo to ťažké obdobie.
Nemali sme dosť peňazí ani na jedlo, a tak k nám prišla moja mama z iného mesta, aby nám pomohla. Moji svokrovci o všetkom vedeli, ale nepomohli nám. Vôbec sa o svojho vnuka nezaujímali, dokonca ani neprišli na prepustenie, len mu telefonicky zablahoželali.
Nepozývali nás ani na rodinné oslavy, len sme dostávali pozdravy. A potom jedného dňa prišla k nám domov moja svokra. V slzách mi povedala, že jej svokor si našiel mladú milenku a vyhadzuje ju z domu. Najstarší syn ju nechcel pustiť dnu s tým, že už má dve deti, mladší syn má búrlivý osobný život a ona prišla požiadať, aby mohla bývať u nás.
Ale ja som odmietol. Odsúdenie mojich príbuzných ma nezaujíma, pretože keď sme s Mykolom celé tie roky prežívali ťažké obdobie, svokrovci nám nikdy nepomohli, takže od nás nič neočakávali.
