Neďaleko mojej štvrte sa nachádzal malý trh, kde dedinčania predávali najmä domáce produkty, ako je zelenina, ovocie, mlieko a kvety.
Konkurencia bola tvrdá a niektorí predajcovia sa dokonca presunuli do neďalekého parku. Často som si po práci kupoval veci od starších predajcov a súcitil s ich ťažkosťami.
Navyše, domáce výrobky chutili oveľa lepšie ako tie kúpené v obchode. Raz večer som cestou domov uvidela útlu sivovlasú starenku, ktorá predávala maliny v plastových pohárikoch. Všetci sa jej vyhýbali, až kým som sa k nej nepriblížil a nepýtal sa jej na cenu.
Kým som siahala po peňaženke, na cenu sa opýtala aj žena, ktorú by som nazvala “pomaľovaná pätica” s dlhými mihalnicami, nechtami, vlasmi a trblietavými šperkami.
Povedala, že predáva maliny, aby stihla autobus do svojej dediny.Potom dobre oblečená pani vytiahla bankovku v hodnote 5 000 hrivien a povedala starej pani, že si berie jej výrobky. Ukázalo sa, že žena vlastní cukráreň a hľadá maliny na zákusky. Babička jej srdečne poďakovala a požehnala ju i jej rodinu.
Žena sa usmiala a odišla, zanechajúc vo mne hrejivý pocit, že som bola svedkom takého milého a veľkorysého činu.
