Nechcem pomáhať mame a bratovi, aj keď ostatní kritizujú môj “drzý prístup”. Hneď podotýkam, že môj súčasný byt má tri izby a je veľmi útulný, ale koľko práce som doň vložil, to viem len ja.
Aby ste si vedeli predstaviť, v akom stave bol pred tým, ako som ho kúpila, poviem len toľko, že polovicu steny v spálni okupovala pleseň a vodovod bol taký starý, že odborníci si zalamovali ruky. Takáto nízka cena ma však potešila a rekonštrukciu som robila väčšinou sama takmer každý voľný večer po práci. Tento príbeh však nie je o tom, ale o mojej mame, ktorá si vôbec neváži, akú má vynaliezavú dcéru.
Keď som spoznala svojho snúbenca, stav bytu bol už oveľa lepší. Kuchyňa a spálňa boli kompletne zariadené a kúpeľňa ešte stále nebola veľmi útulná, ale použiteľná. Bola som na seba veľmi hrdá, že som si počínala tak dobre.
Môj budúci manžel si prenajímal byt, a tak som mu navrhla, aby zostal so mnou. Bolo to pohodlnejšie a lacnejšie. Neskôr, keď sme sa vzali, sme si zariadili ďalšiu izbu a začali sa snažiť o dieťa. Všetko by bolo v poriadku, keby nebolo mojej mamy, ktorá sa rozhodla, že nám túto rodinnú idylku pokazí.Prišla k nám domov s jedným kufrom a zvolala:
– Deti, nechajte ma tu na pár nocí prenocovať. Môj syn si priviedol domov priateľku, myslím, že si budú rozumieť. Nechajte im trochu súkromia, pokiaľ sa rozhodnú vziať a mať dieťa. Možno je to osud a zostanú spolu až do vysokého veku. Nebude to dlho trvať, ani si nevšimneš, že som tam.
Začala plakať a prosiť, aby sme jej pomohli, tak som jej dala najväčšiu izbu, veď je to moja mama. A tak s nami žila dva roky – narodilo sa nám dieťa, zmenila som prácu… Ako sľúbila, nerobila nám problémy, akoby tu nebola, ale ani nenavštevovala môjho brata, akoby sa prestala zaujímať o to, čo sa deje v jej dome. A môj brat? Nuž…
Narodil sa mu syn a jeho priateľka mala aj nemanželskú dcéru. Poviem vám o mojom bratovi viac: teraz má tridsať rokov. Hneď po technickej škole sa oženil so spolužiačkou, po čom nám otec kúpil dva byty. Otec mal vlastnú stavebnú firmu a mohol si dovoliť takýto výdavok. Neskôr však dostal mŕtvicu a potreboval nákladnú rehabilitáciu. Môj byt sa predal, aby sa pokryli náklady, ale otec krátko nato zomrel na infarkt.
V tom istom čase sa môj brat rozhodol rozviesť a opustil svoj byt kvôli manželke, ktorá čakala dieťa, a sám sa vrátil k mojej mame – Mami, budem s tebou chvíľu bývať, ale dlho tu nezostanem.Teraz, keď som voľný, môžem toho toľko robiť! Splním si všetky svoje sny! To sa však nestalo. Žil niekoľko ďalších rokov až doteraz, keď sa presťahoval k novej partnerke. Povedala som matke, že takáto situácia už nemôže ďalej pokračovať. S manželom potrebujeme súkromie, najmä preto, že máme malé dieťa.
Ona však začala hysterčiť a sľubovať, že nám so všetkým pomôže a rada sa o vnučku postará “na plný úväzok”. To som nechcela, tak som sa išla porozprávať s bratom, ale ten ma ani nechcel počúvať. Stále len opakoval, že nemá dostatočný plat, aby si mohol prenajať niečo vlastné. Nebudem tajiť, že môj vzťah s matkou sa výrazne zhoršil.
Nechcela som s ňou zostať doma a trpel tým aj môj vzťah s dieťaťom a manželom. To ma podnietilo k radikálnemu kroku; bola som pripravená prenajať jej malý byt a sama platiť nájomné.Ona to však odmietla s tým, že môžem pomôcť bratovi a prenajať mu byt. S ťažkým srdcom som prijala túto drzosť, a hoci si matku vážim, dôrazne som jej oznámila: vysťahuj sa, alebo jej vyložím kufre na chodbu. Povedzte mi, robím správne?
Cítim, že sa musím postarať o vlastnú rodinu – o svoje dieťa a manžela -, ale mám výčitky svedomia, že som sa takto správala k svojej matke. Jej som mohla pomôcť, ale necítim sa povinná podporovať svojho brata, ktorý je silný a zdravý muž.
