Moja sestra mi lezie na nervy svojimi výstrelkami. Privedie svojho synovca, nechá ho pred mojimi dverami a odíde.Robí to naschvál, aby som jej neodmietol zverenie syna do starostlivosti.
Akoby nechápala, že mám dieťa a s dvoma je to pre mňa ťažké, najmä preto, že väčšinou má jej Macík kašeľ a horúčky. Som na materskej dovolenke, Natálka má päť mesiacov. Manželov plat nám stačí, takže som rada, že som s dcérkou doma. Nikoho neprosíme o pomoc, žijeme v rámci svojich možností. Nemáme sa na koho spoľahnúť, moja mama žije ďaleko a svokra má svoje vlastné starosti.
Sestra ma naposledy prosila, aby som jej pomohol, a ja som jej vyhovel.Potom začala zvoniť pri dverách, nechala choré dieťa a utiekla. Je dospelá, zdravá žena schopná niečoho takého? Samozrejme, že som sa musel ujať svojho opusteného synovca. Bola som rozpoltená medzi dvoma deťmi a len som sa modlila, aby to imunitný systém mojej dcéry zvládol. Je to malé dieťa, je lepšie, že malé deti ako ona neochorejú.
Dorotka sa na chvíľu upokojila, ale nedávno sa opäť ozval zvonček. Otvoril som a ako zvyčajne tam stál jej syn. V tej chvíli som sa nahnevala, rýchlo som dcéru obliekla, vzala Macíka za ruku a odviedla ho k svokre mojej sestry.
Tá sa na mňa vyčítavo pozrela, ale nemal som inú možnosť, sestra z toho urobila veľký rozruch. Svokra sa sťažovala synovi, ktorému sa manželkino správanie nepáčilo a pohádali sa. Dorota vo mne vyvolala aj pocit viny. Povedala, že som sa jej zastala, že musí pracovať a ja sa nechcem starať o jej dieťa. Keby si priviedla zdravého synovca, nebol by problém, ale ja sa bojím o Natálkino zdravie.
Nechcem riskovať a dúfam, že po tomto incidente sa situácia upokojí. Ak nie, už poznám adresu jej svokry, lebo ako inak s ňou môžem jednať?Rozhodla sa ísť najľahšou cestou, hodiť svoje problémy na mňa. Kedysi so mnou nechávala dieťa len cez víkendy, ale teraz to robí oveľa častejšie. Dorota sa vydala ako osemnásťročná a hneď porodila Macíka.
Teraz má jej syn päť rokov, žijú s manželom v prenajatom byte a ledva vychádzajú s peniazmi. Hneď ako som odišla na materskú dovolenku, rozhodla sa, že budem zadarmo opatrovať deti. Ako tehotná som viac zvládala starostlivosť o synovca, ale vždy ma unavil.
Bolo to ťažké s cudzím chorým dieťaťom, ktoré bolo neposlušné a neustále plakalo po mame, ale nejako som to zvládla. Po pôrode to bolo pre mňa ešte ťažšie. Natálka je nepokojná, v noci nemôžem spať a ešte sa musím starať o druhé dieťa.Sestra sa však rozhodla, že sa na materskej dovolenke nudím a mám veľa voľného času, tak by som sa mohla postarať o malého.
Keď sa opäť pokúsila nechať chorého chlapca u mňa a zazvonila pri dverách, podarilo sa mi ju chytiť a povedala som jej, aby mi dieťa vzala. Sľúbila som si, že s tým musím konečne niečo urobiť. Oznámil som jej, že s jej synom už nezostanem. Urazila sa na mňa, ale zdravie mojej dcéry je pre mňa dôležitejšie. Dúfam, že to moja sestra jedného dňa pochopí.
