Urobil som veľmi hlúpu vec. Moja svokra ma so slzami v očiach požiadala, aby som presvedčila mamu, aby si na chvíľu vzala do bytu jej dcéru Agátu. Teraz sa pred matkou hanbím. Ako sa ukázalo, moja švagriná nie je vôbec samostatná a je veľmi lenivá.
Narodila som sa v hlavnom meste a absolvovala som tam štúdium medicíny. Potom som sa presťahovala do malého mesta za prácou.Nemal som rád veľké mestá, na vidieku bol čistejší vzduch, žilo sa mi tam oveľa lepšie. S dedinčanmi som mal vždy dobrý vzťah, sú to veľmi milí ľudia. Rešpektujú svojich pacientov a celkovo je to príjemné miesto. Chcel som tam zostať, rozmýšľal som, ako vyriešiť problém s bývaním.
Moja mama zostala vo Varšave. Ešte nie je na dôchodku, učí hudbu. Má jemnú povahu, celý život bola v kontakte s deťmi. Je veľmi trpezlivá, nikdy som si nevšimla, že by kričala alebo sa hnevala. Bolo pre ňu ťažké prijať, že som zmenil svoj život a odišiel. Veď sme si boli veľmi blízki, najmä po smrti môjho otca a mojej starej mamy.Volala som jej a písala, ale nestačilo jej to a veľmi sa o mňa bála.
Presťahovala som sa, usadila sa a zvykla si na nový život. Veľa som pracoval a nepočítal som s ľahkým životom. Na začiatku bolo veľa pacientov a musela som pracovať sedem dní v týždni, od súmraku do úsvitu. Svojho manžela som spoznala v práci. Bol pekný, milý a rád ma odprevadil domov a svadba sa konala o šesť mesiacov neskôr. Bola to vidiecka a jednoduchá svadba.
Moja svokra sa veľmi chcela spriateliť s mojou mamou, uhádla som dôvod.Mala malú dcéru, ktorá práve končila školu. Veľmi chcela ísť do veľkého mesta. Peniaze na štúdium vraj mala vyzbierané, lenže problém bol v tom, že nemohla bývať na internáte, čo bolo veľmi drahé. Manželova matka teda začala lobovať za to, aby moja mama vzala dcéru pod svoju strechu, a ja som jej prosbu tiež podporila a ona nakoniec súhlasila. Prijala mladé dievča do svojho bytu.
Presvedčil som ju, že jedna izba je aj tak prázdna, tak prečo ju tam nenechať bývať. Agáta by bola celý deň preč a vracala by sa až večer, takže by ju nikto nerušil. Svokra bola najprv šťastná, ale potom sa začala sťažovať, lebo švagriná nechcela študovať. Posedenie bolo neúspešné. Všetka vina padla na mamu, že sa o ňu nestarala.Matka sa ospravedlňovala, že to nie je jej zodpovednosť, a táto žena jej vyčítala, že dcéru dobre nekŕmi, skoro ju nebudí, neperie jej oblečenie.
Bola som šokovaná, nebolo pochýb, keď ju nechala u seba. Moja švagriná je dospelá, a tak či onak, moja mama nie je slúžka. Je zaneprázdnená svojím životom a prácou. Ak manželova sestra nedokáže žiť sama, nech žije so svojimi rodičmi. Nervozita trvala až do jari a potom Agáta nezvládla všetky skúšky a bola vylúčená. Moja svokra si išla po dcéru a zo všetkého obviňovala moju matku. Ja, keby som bola na jej mieste, by som ju ani nepustila do domu.
Takisto mi zazlievala moju matku, môj manžel bol tiež šokovaný.Neskôr som sa matky pýtala, prečo mi o jej hroznom správaní nepovedala skôr, ale ona jednoducho nechcela mať v našej rodine škandály. So svokrou sa stále hádame a manžel ma v tom podporuje. Aj on je šokovaný matkinou drzosťou. S jeho príbuznými nemáme takmer žiadny kontakt.
