Moji starí rodičia mi v závete odkázali svoj dvojizbový byt v Krakove.Niekoľko rokov som ho prenajímala mladým a poctivým študentom, kým sa neozvala manželova sestra. Dovtedy boli naši nájomníci slušní ľudia, nájomné platili načas, o byt sa starali, dokonca si sami robili drobné opravy.
Susedia sa na nich nikdy nesťažovali, takže sme často robili, čo sme mohli, aby sa im žilo čo najlepšie. Pravidelne sme investovali do bytu, inštalovali sme rúru a umývačku riadu, kupovali sme živé kvety v kvetináčoch, a to všetko po dohode s prítomnými členmi domácnosti. S manželom sme manželia už sedem rokov. Deti zatiaľ nemáme, hoci by sme ich veľmi radi mali.
Na druhej strane, manželova staršia sestra má už plnoletého syna. Raz mi zavolala a povedala, že jej syn sa rozhodol študovať matematiku v našom meste. Bolo smutné rozlúčiť sa s našimi doterajšími nájomníkmi, ale nemohol som ju odmietnuť, hoci sme nemali zvlášť blízky vzťah. Som presvedčená, že mladým ľuďom treba pomôcť, keď sa chcú rozvíjať, a tak sme s manželom ponúkli veľmi nízke nájomné a všetku pomoc, ktorú sme na mieste mohli dostať.
Na prvý pohľad vyzeral Kacper ako slušný a pohodový chlapec. Stretávali sme sa len pri rodinných príležitostiach, ale mala som o ňom dobrú mienku.Hneď chcel zaplatiť za prvý mesiac, ale ja som dôrazne protestovala s tým, že prvý mesiac má zadarmo ako darček a peniaze môže použiť na knihy a potrebné veci na štúdium. Už dlhší čas chodíme s manželom vždy začiatkom októbra na dovolenku do blízkej dediny, kde máme letný dom a malý pozemok pri lese.
Je to taká naša malá tradícia, takže sme sa chystali odísť na štrnásť dní. Požiadali sme Kacpera, aby nám počas tohto obdobia poslal merače z bytu, aby sme mohli vypočítať účty. To však neurobil, ani neodpovedal na naše telefonáty, takže sme usúdili, že na to v návale práce a nových známostí asi zabudol. Táto situácia nám však už mala dať podnet na zamyslenie.
Uprostred nášho odchodu zavolal rozrušený sused. Kričala do telefónu: – Poď rýchlo! Váš nájomník usporiadal večierok, hudba hrá už celé hodiny.Nechce otvoriť dvere, budem musieť zavolať políciu, ak večierok neprestane!
Nebolo východiska. Kacper nám neodpovedal na telefonáty, takže sme museli prerušiť dovolenku a hneď nasadnúť do auta. Nechcela som, aby mal manželov synovec problémy s políciou. Prišli sme rýchlo, dlho sme klopali a potom sme sa rozhodli otvoriť dvere mojím kľúčom. Byt bol v žalostnom stave.
Tapety boli strhané, všetky panely poškriabané a v obývačke sa všade povaľovali fľaše od alkoholu. S manželom sme chceli večierok ukončiť, ale Kacper toho vypil toľko, že ani nespoznal, kto sme, a zvyšok jeho kamarátov si nás vôbec nevšímal. Zavolala som manželovej sestre, aby sa postarala o môjho syna, ale ona mi nedvíhala telefón. Vtedy som sa rozčúlila do krajnosti a zavolala som políciu. Policajti prišli, Kacper stál na nohách, tak ho odviezli na policajnú stanicu. A ja? No… Stála som uprostred bytu a hlasno som plakala. Byt po mojich starých rodičoch bol v dramatickom stave.
Musela som urobiť novú rekonštrukciu, vymeniť bielu techniku, nanovo omietnuť tapety. Na druhý deň zavolala manželovi jeho sestra. Kričala na nás a obvinila nás z ohovárania jej syna. Ani nás nechcela vypočuť. S manželom sme urobili rekonštrukciu a opäť sme začali prenajímať byt, ale tentoraz starostlivo kontrolujem, koho púšťam pod svoju strechu.
