Svojho manžela som spoznala, keď sme mali obaja osemnásť rokov.Boli sme veľmi mladí, ale bláznivo sme sa milovali, a tak sme sa rozhodli vziať sa čo najskôr.
Po roku som otehotnela. Keď sme to povedali mojej svokre, bola veľmi šťastná a so všetkým mi pomohla. Porodila som chlapca, ktorý sa stal zreničkou babkinho oka. Prešlo osem rokov, keď som zrazu zistila, že som opäť tehotná.
Spomenuli sme si na reakciu mojej svokry na našu predchádzajúcu správu, a tak sme sa rozhodli, že jej to okamžite povieme.Tentoraz však už taká šťastná nebola. Narodilo sa jej dievčatko. Našťastie sa v babičke prebudila láska a od svojej milovanej vnučky sa nevzdialila ani na krok.
Potom, po ďalších dvoch rokoch, som bola opäť tehotná. Tentoraz sme sa s manželom rozhodli, že svokre nič nepovieme, aby sme ju neznepokojovali.Ale na naše prekvapenie, keď sama všetko pochopila, zablahoželala nám a povedala, že je veľmi šťastná. So svokrou sme si boli vždy blízki, bola pre mňa takmer ako moja mama.
Na jej posledné narodeniny sme sa s manželom rozhodli darovať jej novú rúru, pretože tá predchádzajúca sa stále kazila. Už dlho si ju chcela kúpiť, ale nemala dostatok finančných prostriedkov. Keď sme s manželom rozbaľovali darček, svokra sa takmer rozplakala a povedala:
“Akoby si mi čítala myšlienky! Zajtra vám upečiem buchty.Veď musíš vyskúšať novú rúru. Keď sme sa schádzali domov, svokra ma zrazu chytila za ruku a viedla ma do svojej izby. Podala mi dve krásne škatule. V jednej bol náhrdelník a v druhej diamantový prsteň – všetko rodinné dedičstvo. Pozrela sa na mňa a povedala:
– Dovoľte mi, aby som vám poďakovala za to, že máte takú úžasnú svokru! O takej som mohla len snívať a na ten deň nikdy nezabudnem.Rozhodla som sa podeliť o svoj príbeh, pretože už len pri pomyslení na to, ako si všetci robia srandu z mojich svokrovcov, mi je smutno. Samozrejme, že dochádza ku konfliktom, ale ako rodina tu musíte byť jeden pre druhého.
