Nezamestnaný syn si priviedol domov tehotné dievča. Vyhodil som ho, ale moja matka stále zasahovala

Raz som opustila svojho manžela, pretože som ho už nepotrebovala.Keď sa ma niekto opýta na môjho bývalého, môžem hovoriť len o tom, ako dobre jedol a spal.

To bolo všetko, čo sa dalo povedať o našom manželstve, nechcel pracovať. Nakazil nášho syna svojím zlým príkladom.

Po rozvode som prežívala ťažké obdobie. Žila som so svojou matkou, ktorá sa starala o môjho syna. Pracoval som pre troch ľudí a na dva plné úväzky. Moja matka mi stále vyčítala, že som zlá matka, že sa dieťaťu dostatočne nevenujem.

Nepracovala som nadarmo, kúpila som si dvojizbový byt a potom som si syna vzala k sebe.Myslela som si, že konečne budem môcť spomaliť. Ale nie: moja mama ochorela, musela som ju prijať a pracovať na jej liečbu.

Neskôr som si uvedomil, že som prišiel o syna. Mal vtedy 16 rokov, ale nedokázal si ani sám uvariť jedlo, umyť po sebe riad, zbaliť si tašku do školy. Mama ho vychovávala pod tienidlom. Keď som sa s ním snažila hovoriť ako s dospelým, utekal za babičkou a sťažoval sa jej. Bol to dospelý, zdravý chlapec, dvakrát väčší ako jeho babička, a takto sa správal.

Myslela som si, že dospelosť ho zmení, ale mama ho nechcela pustiť na univerzitu s tým, že dieťa ešte nie je rozhodnuté. Do práce nešiel, lebo je ešte mladý a ako matka by som ho nemala zaťažovať prácou tak ako seba. Roky plynuli, dvadsaťdvaročný chlapec nedospel, len si pýtal peniaze na svoje večierky.

A pred mesiacom priviedol domov tehotné dievča, stále som v šoku. Vyhodila som ho z domu, samozrejme, že išiel k babičke. Matka mi zavolala a povedala: – Staneš sa babičkou, tvoje dieťa má také dobré správy, a ako si sa zachovala?

– Už nie je dieťa, ale otec. Teraz je jeho povinnosťou pracovať a podporovať svoju rodinu. Mne do toho nič nie je. Ničím sa nelíši od svojho otca a raní ma pri srdci, keď počujem, ako sa matkám vyčíta, že vychovávajú lenivých a neúspešných ľudí.A predsa to nie je to, čo som chcela….

Related Posts