Jeden muž, ktorého som mal rád, celý život pracoval a získaval peniaze.Keď išlo o financie, bol pekelne lakomý. Nadovšetko miloval majetok a bohatstvo. Krátko pred smrťou mi povedal:
“Keď zomriem, chcem, aby ste do rakvy vložili všetky moje úspory. Chcem si ich vziať so sebou na druhý svet. Tak dlho ma otravoval s touto žiadosťou, až som mu to nakoniec sľúbila. Keď prišiel ten deň a on ležal v rakve, vedľa mňa sedela naša jediná dcéra, zrenička oka môjho zosnulého manžela.
Keď sa skončili modlitby a začali zatvárať rakvu, pristúpila som s kovovou škatuľou a vložila ju dovnútra. Rakvu zavreli a odniesli do kostola.
– Dúfam, že si sa nezbláznil a nedal všetky tie peniaze môjmu otcovi, tomu šupákovi?”- opýtal som sa dcéry. Odpovedal som: – Dal som tam tie peniaze, ako som sľúbil. Som čestná žena a nemôžem klamať. Sľúbila som, že peniaze dám do rakvy.
Dcéra sa prekvapene spýtala: – Všetky? Do posledného centu? – Samozrejme, – odpovedal som s úsmevom, – vzal som peniaze, vložil ich na jeho účet a v schránke bolo potvrdenie o vklade.
O mesiac či dva by sa nám to aj tak všetko vrátilo. Bol to môj spôsob, ako dodržať sľub, ale zároveň neprísť o úspory.
