-Janusz, toto nemôže trvať večne! Prečo musíme spomínať Kacpera? – sťažovala sa Júlia a nervózne miešala zemiaky na panvici. Kacper u nich žil už štyri mesiace.
Všetko sa to začalo, keď Januszova sestra opustila manžela alkoholika a dieťa už pre ňu nebolo potrebné, začala si budovať život od nuly.
Do jej života vstúpil nový muž a ona poslala dieťa k svojej matke a matka k svojmu synovi a jeho manželke. Ale Júlia nebola s týmto riešením spokojná -No, čo máme robiť? Veď je to môj synovec…
-Prečo by sme mali rozmýšľať, čo s ním? -Vezmite ho späť k jeho matke! Som tehotná a nechcem strácať čas s cudzím dieťaťom! -Julia, vážne? Janusz prekvapene zastal.
Už dávno sa im nepodarilo mať dieťa, hoci po ňom veľmi túžili. Celý týždeň manželka na Janusza tlačila a nútila ho, aby chlapca dal svojej matke.A potom sa ukázalo, že meškanie nebolo znakom tehotenstva. Julia bola veľmi smutná. Prešli tri roky.
Julia a Janusz nemohli mať vlastné dieťa, liečba im nepomohla.A Kacper stále žil so svojou babičkou a správal sa veľmi nezbedne. Jeho svokra sa naňho často sťažovala. Jedného dňa sa rozhodla a požiadala Júliu, aby sa oňho aspoň mesiac starala a ona si mohla oddýchnuť. Júlia neochotne, ale súhlasila. Kacper sa v ich dome akoby zmenil, začal sa správať veľmi dobre.
V priebehu mesiaca sa s Júliou zblížili, prezradil jej všetky svoje tajomstvá. Dokonca mali svoje tajomstvá spolu. Jedného dňa sa Kacper priznal: -Mám ťa so strýkom Januszom najradšej na svete. Predstavujem si, že ste moji skutoční rodičia.
Chcel by som s vami žiť. Julia to nevydržala a rozplakala sa dojatím. Kacper sa k nim nasťahoval a oni ho milovali ako svojho syna. A po troch rokoch sa ukázalo, že Júlia je tehotná. Kacper sníva o malom bratovi.
