Božena a Karol sa ako vždy tešili na víkendové stretnutie so synom a jeho rodinou.Vnuci už boli veľkí, ale syn s rodinou prichádzal každý víkend. Bożena piekla svoje výborné koláče a pripravovala pre milované vnúčatá rôzne dobroty. Napodiv, tentoraz prišiel Tom sám. Bożena okamžite vycítila, že niečo nie je v poriadku.
Nikdy neprišiel bez svojej rodiny. Tom bol zamyslený a akosi znepokojený. Okamžite odišiel do svojej bývalej izby, sadol si na posteľ a oznámil, že sa s Annou rozvedie – Stalo sa niečo? Pohádali ste sa s manželkou? – spýtal sa otec. -Nie, som len unavený. Deti vyrástli, nemám voči nikomu žiadne záväzky, takže chcem žiť sám pre seba, ako keď som bol mladý.
Zatiaľ budem žiť s tebou a potom sa rozhodnem, čo budem robiť -Vie to Anna? -Ješte nie, ale večer sa s ňou porozprávam. Môžem s tebou žiť? Veď mám právo s tebou žiť. Rodičia nemohli pochopiť, že ak sa nehádajú, ak nemajú nikoho iného, ak je v rodine všetko v poriadku, prečo sa rozvádzať?
– Máš právo, synu, ale… len aby sme… – povedala Božena smutne. A vtedy Karol prišiel manželke na pomoc -Mamička a ja sa tiež rozvádzame. Čakali sme na vhodnú príležitosť, aby sme ti to povedali.
Sme unavení jeden z druhého a rozhodli sme sa žiť jeden pre druhého, aby sme si vynahradili stratené roky. Charles sa pozrel na svoju ženu a ona prikývla, čím potvrdila jeho odpoveď -Ako sa rozvádzaš? Veď ste spolu žili toľko rokov, že sa ani nehádate. Prečo sa rozvádzať? Si si istý?”
– “Áno, my sa nehádame, ale ani ty sa nehádaj so svojou ženou.” Matka povedala: “My sme ťa vychovali, nemáme voči tebe žiadne záväzky. Predáme byt, rozdelíme si peniaze a potom si pôjdeme každý svojou cestou.
Takže, synku, nemáš sa kam presťahovať -Prenajmi si byt a mama sa presťahuje k tebe. – vložil sa do toho jeho otec – Nemôžem si dovoliť prenajať byt, to nepôjde. A kam mám teraz ísť? – spýtal sa Tom prekvapene, – k mojej žene, synovi, niekam inam.
A nechaj tieto myšlienky za sebou, máš milujúcu ženu, dobré deti, rodinu. Vážte si to, čo máte. – Povedal jeho otec – No, potom sa nemôžem rozviesť, nemám kam ísť. A vy? Možno aj vy zmeníte názor? – spýtal sa Tom s nádejou v hlase – Možno si to rozmyslíme.
Ja neviem. – povedala matka.Keď syn odišiel, Božena sa láskyplne pozrela na manžela – Žila som s tebou toľko rokov, ale na tvoje vtipy si nikdy nezvyknem. Tak vážne si povedal, že sa rozvádzame, že som tomu takmer uverila. Muž sa zasmial a objal svoju ženu. So smiechom išli spolu do kuchyne uvariť čaj.
