Som vydatá sedem rokov. Porodila som dve dievčatá.S manželom máme dobrý príjem, ale zároveň splácame hypotéku. Nesťažujeme sa, ale nežijeme na vysokej nohe.
Moja švagriná Zosia sa pred rokom vydala. Pred tehotenstvom nepracovala, našla si priateľa s bytom a po mesiaci už bola tehotná. Rýchlo si uvedomila, že dieťa znamená aj veľa výdavkov. Sťažovala sa, že má málo peňazí a že pre dieťa treba kúpiť toľko vecí.
“Určite vám niečo zostane pre deti. Pomôž Zosi,” povedala raz moja svokra. Prečo by som nemala pomôcť? Mala som veľa takmer nenoseného detského oblečenia, všetko som vyprala, vyžehlila a zbalila do vriec. Cez víkend sme s manželom odviezli naše dievčatá k mojim rodičom a tri tašky s detskými vecami sme odviezli k Zosi sami.
Zosia nás s radosťou privítala, nadšene si začala veci prezerať a potom prekvapene povedala: “To sú veci z druhej ruky!””Áno, od mojej mladšej dcéry. Vyprala som ich a vyžehlila.” – Odpovedal som.Zosia odstúpila od tašiek. “Nie sme s manželom takí chudobní, aby naše dieťa muselo nosiť oblečenie po iných deťoch,” povedala. – povedala s nespokojnou tvárou.
Vzali sme si tašky a vybrali sa domov. Cestou manžel zavolal svokre a povedal jej, aby nás už viac nežiadala o pomoc pre Zosiu. “Moja žena už dva dni perie a žehlí detské oblečenie a krúti nosom. Použité veci sú pod jej dôstojnosť, chce nové.Myslí vôbec!” – rozčuľoval sa môj manžel.
Moja svokra mi zavolala ešte v ten istý deň a ospravedlnila sa za svoju dcéru. Na druhej strane svokor, keď sa dozvedel o incidente, povedal svojej svokre: “Keďže naša dcéra si týchto vecí nevšíma, znamená to, že žije dobrý život.
Takže nepotrebuje našu finančnú pomoc.” Nuž Susan, aký omyl! Podarilo sa ti prísť o šaty aj o finančnú pomoc od rodičov zároveň. Hoci vaša svokra bude svojej dcére určite tajne pomáhať. Ale to je jej vec.
