Manžel mi už štyri dni volá a hovorí mi, aká som zlá. Je to preto, že sa starám o svoju chorú matku. Myslí si, že by som mala byť stále so svojím manželom. Nedokáže bezo mňa žiť ani týždeň. Ale ja som nešiel na dovolenku. Mama predo mnou tajila, že má už dva dni horúčku.
Bola chorá, ale neposlali ju do nemocnice. Povedali, že sa môže liečiť doma. Žije v inom meste, nemáme tam príbuzných, ktorí by sa o ňu postarali. Keď som jej pred pár dňami volala, povedala, že je všetko v poriadku. Ale ja som cítil, že nie je. Zbalila som si veci a čakala na taxík.
Môj manžel povedal, že je proti môjmu rozhodnutiu. Ale ja som sa ho nepýtala, len som mu povedala, že odchádzam. Nebudem kvôli nemu nechávať svoju starú matku samu. Niekoľko dní pred odchodom som mu varila. Aj ja mu rozumiem. Moja mama dlho nadávala, že som opustila prácu, domov a manžela, aby som prišla k nej.
Bola chorá, lekáreň bola ďaleko a nemala čo jesť. Kto by jej mohol pomôcť? Varila som polievky, piekla chlieb, upratovala dom. Sama by to nezvládla. Večer mi zavolal manžel a spýtal sa ma, kde som. Povedala som mu, že som u mamy. Pripomenul mi, že je proti tomu, a povedal, že ak je mama chorá, mala by byť v nemocnici, nie doma.
Tam sa o ňu postarajú. Poprial som jej dobrú noc a zavesil som telefón. Bolo zrejmé, že je nešťastný. Ale nie je v tom sám, ja som tiež nespokojná s jeho správaním. Prečo nedokáže pochopiť tieto jednoduché veci? O dva dni neskôr bola moja matka schopná trochu chodiť. Večer však opäť ochorela.
Počas týchto dní mi manžel každý deň volal a radil mi, aby som matku dala do nemocnice. Chcel, aby som bola čo najskôr doma. Ale týmto ma dostal. Nechápe, že teraz nie je čas na nezbednosti. Je to dospelý muž. Moja matka ma videla, ako sa s ním hádam, a povedala, že som prišiel zbytočne. Ale ja si to nemyslím. Nie som jeho opatrovateľka.
Nie som spokojná s jeho správaním. Keď sa vrátim domov, vážne sa s manželom porozprávam. Som znechutená jeho správaním. Ak nezmení názor, bude rozvod. Brala som si muža, nie rozmarné dieťa.
