V našom meste boli len dve miesta, kde ste mohli získať vzdelanie. Prvým bola pedagogická škola, kam chodili väčšinou dievčatá, a druhým bola vojenská škola, kam chodili chlapci. A na diskotéke sa všetci navzájom spoznali.
Tak som spoznala svojho manžela Miša. Po skončení štúdia sme sa vzali a začali sme sa sťahovať do rôznych miest kvôli jeho práci.
Blízko dôchodku sme zostali v poslednom meste a veľmi sa nám tam páčilo. Ja som pracovala ako učiteľka v škole a môjho manžela už nebavilo zostávať doma. Požiadala som teda riaditeľa, aby manželovi našiel prácu, a Mišo sa stal učiteľom na strednej škole. V mojej triede bol jeden chlapec, Ivanov.
Vždy sa správal zle, rozprával v triede, nedovolil ostatným, aby sa učili, a nesedel pokojne. Jedného dňa vošiel do triedy a začal spievať: “Keby som bol sultánom, mal by som dve ženy.”
A potom sa začal smiať. Zdalo sa mi to zvláštne. Prečo povedal “dve manželky”, keď pieseň je o troch? A priezvisko môjho Miša je Sultanov. Niečo tu nebolo v poriadku. A ešte v ten večer sa mi Miša ku všetkému priznala.
Ukázalo sa, že mal pomer s mojou študentkou z posledného ročníka. Takmer som z tej správy zošedivela, sadla som si na stoličku, chytila som sa za srdce… Miša sa chystala zavolať záchranku. Bože, aká hanba… aby mal môj vojenský manžel pomer s neplnoletou. Miša ešte v ten večer odišla od rodiny.
Nasťahoval sa k tej istej študentke. Keď skončila školu, dva roky o nich neboli žiadne správy. A potom sa opäť objavil Mišo. Povedal, že v starobe stratil rozum, a priznal svoju chybu. Požiadal ma, aby som sa vrátila do rodiny… Ale neviem, či ho dokážem prijať po všetkej bolesti, ktorú mi spôsobil.
