Daniel si už nepamätá na obdobie, keď žil s rodičmi.Zomreli príliš skoro a potom sa chlapca ujal jeho strýko. Žili štyria: strýko Pavol, teta Žofia a ich dcéra Milena. Strýko stále hovoril, že Daniel by mal byť vďačný za to, že ho nedali do detského domova, ale chlapec mal niekedy pocit, že v detskom domove by mu bolo lepšie.
Strýko a teta Daniela nepozývali k svojmu stolu.Najprv sa najedli a potom chlapcovi naservírovali zvyšky jedla.Všetky domáce práce tiež ležali na Danielových pleciach. Jediné, čo nerobil, bolo varenie. V škole mal chlapec výborné výsledky, pretože sa chcel stať právnikom a vedel, že s prijímacím konaním mu nikto nepomôže.
Sám bol niekedy prekvapený, ako všetko stihol, keďže po nociach pracoval ako nakladač, aby si mohol kúpiť bundu a topánky, a cez deň pracoval doma a pomáhal tetinej sestre s učením… no, pomáhal…
Milene sa nechcelo učiť, tak za ňu robil domáce úlohy Daniel. Keď chlapec dovŕšil osemnásť rokov a už začal študovať právo, postoj strýkov k nemu sa zmenil.Začali Daniela pozývať k stolu a dokonca mu podávali pečené kurča, čo nikdy predtým nerobili. Pri jednej príležitosti strýko povedal, že Daniel by mal ísť s nimi k notárovi.
– Milena sa vydáva a na všetko nemá dosť peňazí. Rozhodli sme sa predať tento byt a kúpiť dva menšie: jeden pre mňa a Zosiu, druhý pre Milenino veno
– A čo ja? – nesmelo sa spýtal Daniel
– A čo ty! Budeš mať dobré povolanie. Sami si veľa zarobíte. Nejako si poradíš.
To, že ho strýko pozval k notárovi, sa Danielovi zdalo podozrivé.Prečo potrebuje strýka u advokáta? Rozhodol sa však, že všetko vysvetlí už v notárskej kancelárii. O niekoľko dní neskôr už strýkova rodina a Daniel sedeli za jedným stolom s notárom, ktorý im pokojne oznámil, že byt patrí Danielovi (prešiel na neho od rodičov) a že pred jeho predajom musí podpísať nejaké dokumenty.
Chlapec poďakoval notárovi, povedal, že strýkova rodina má týždeň na to, aby si našla nový byt, vzal si dokumenty a odišiel, pričom za sebou počul tie najhoršie slová. Bolo mu jedno, čo si o ňom strýko myslí.Teraz mohol pokojne žiť vo vlastnom byte
