“Nedávno som dovŕšila 26 rokov a mám úžasného manžela. Náš syn má tri roky.”

Nedávno som dovŕšila 26 rokov a mám úžasného manžela. Náš syn má tri roky.

S manželom si rozumieme, máme skvelý vzťah, žijeme v úplnej harmónii a čoskoro sa nám narodí druhé dieťa. Moji rodičia už nežijú a bývame v manželovom byte. Žijeme si dobre, nemusíme platiť žiadne pôžičky, ale už sa cítime stiesnene.

Moji svokrovci majú priestranný štvorizbový byt.Aj oni majú jeden sen – veľkú rodinu, kde je stále počuť ruch a smiech. Okrem manžela nemajú žiadne ďalšie deti. On je ich jediné dieťa. Myslím, že preto chcú mať viac vnúčat.

Keď mal môj syn sedem mesiacov, moja svokra začala rozprávať o tom, že by sme mali uvažovať o druhom dieťati. Najviac ma prekvapilo, že môj manžel súhlasil s mojou matkou.

Aj on chce veľkú rodinu.Áno, chce druhú, tretiu, štvrtú. A čo môj názor? Žiť s takou veľkou rodinou v jednoizbovom byte je jednoducho nemožné, ale bojíme sa vziať si pôžičku, je to veľká zodpovednosť. Manželova práca je nestabilná a jeho plat nie je veľmi vysoký.

Navrhla som svokre, aby nám finančne prispela a pomohla nám kúpiť väčší byt, ale len sa mi vysmiala.Potom som navrhla, aby sme si vymenili byty, ale ani táto možnosť sa jej nepáčila. Myslel som si, že by to bolo dobré pre všetkých – nepotrebujú toľko priestoru.

Nechápem ich, chcú vnúčatá, dokonca sa ich dožadujú, ale je im jedno, v akých bytových podmienkach budú deti vyrastať. Pýtala som sa svokry, ako budeme žiť s dvoma deťmi v malom jednoizbovom byte. Odpovedala mi, že mám manžela, ten by nám mal zabezpečiť byt, oni nám nemôžu pomôcť; potom dodala, že keď boli malé, nikto im nepomohol.Ale veď mali len jedno dieťa….

Related Posts