Moji svokrovci po mnohých rokoch na staré kolená predali byt v paneláku a kúpili si malý domček na okraji nášho mesta. Bola som šťastná z ich rozhodnutia a chcela som si ho užiť s nimi. A oni… Nepozvali ma na slávnostnú kolaudáciu.
Povedali, že je to len pre najbližšiu rodinu a že stačí môj manžel, vnúčatá a ich ďalšie deti. Mala som im to nesmierne za zlé, ale rozhodla som sa nerobiť z toho problém. Až kým mi pred týždňom nezavolala svokra s prosbou: chcela, aby som sa na dva týždne postarala o ich mačku a kvety, pretože ona a svokor odchádzajú do sanatória. Dôrazne som jej povedala, že to nemôžem urobiť.
Koniec koncov, nie som predsa súčasťou ich rodiny, či áno? A ja som tým rozpútala aféru a neviem, či som urobila správne, keď som svokru odmietla. Možno som mala byť chápavejšia a ústretovejšia. Ale nemohla som zabudnúť na to, ako sa ku mne správali. Ako ma mohli takto ponížiť? Veď som manželka ich syna a matka ich vnúčat.Nie je to dosť na to, aby som bola súčasťou rodiny?
Vždy som sa snažila byť k nim milá a zdvorilá. Pomáhal som im pri vybavovaní úradných záležitostí, nosil som im obedy. Nesťažovala som sa, keď môj manžel trávil viac času s nimi ako so mnou. Nezasahovala som do ich záležitostí, ani keď som videla, že niečo nie je v poriadku. Nechcela som byť zlou nevestou, ktorá rozbíja rodinu a berie im syna.
Ale nikdy si ma nevážili. Neprejavovali mi úctu ani vďačnosť.Zaobchádzali so mnou ako so služobníkom, ktorý plní každý ich rozmar.Nezaujímali sa o mňa ako o človeka, nepýtali sa na môj názor, moje sny, moje pocity.
Nepozývali ma na rodinné oslavy, nedávali mi darčeky na Vianoce, nevolali mi, aby mi zaželali všetko najlepšie k narodeninám. Boli ku mne ľahostajní a chladní a tá kolaudačná párty bola poslednou kvapkou. Bolo to také drzé a urážlivé…
A ešte horšie je, že môj manžel išiel bezo mňa, lebo sa bál ísť proti nim. A ešte zobral naše deti, ktoré tiež nechápali, prečo ich mama nejde s nimi, a preto som odmietla svokru, keď ma požiadala o pomoc.
Nechcela som im byť dobrá, len keď niečo potrebovali – myslíte si, že to bolo odo mňa detinské a zlomyseľné? Možno som mala len súhlasiť a urobiť im túto láskavosť? Úprimne povedané, už s nimi naozaj nechcem mať nič spoločné. Dokonca už ani nechcem byť ich nevestou.
