Môj vzťah s manželkou sa vyvinul veľmi rýchlo. Jedného dňa som ju uvidel v letnej kaviarni, keď som išiel na obed, a neodolal som a opýtal som sa jej: “Môžem sa s tebou zoznámiť? Odmietla, ale nevedela, aký som neprístupný, a tak som ju o rok neskôr požiadal o ruku.
Predtým nasledovalo dlhé prenasledovanie, po ktorom sme spolu začali chodiť a v našom vzťahu bolo všetko dokonalé. Mali sme silnú vzájomnú lásku a po šiestich mesiacoch manželstva mi manželka oznámila, že budeme mať nové dieťa. “Som tehotná,” povedala a žiarila radosťou. “Som taký šťastný!” zvolal som a pevne som ju objal.
Počas celého tehotenstva som svoju ženu rozmaznával a plnil všetky jej želania. Ponáhľali sme sa podeliť o novinku s rodičmi, ale môj svokor nebol veľmi nadšený. “Rob si, čo chceš, nás to nezaujíma,” povedal. Ja som však bola taká šťastná, že som ich reakcii nevenovala veľkú pozornosť. Tehotenstvo prebiehalo dobre a všetky analýzy boli dobré. Manželkin pôrod bol však ťažký, rodila 10 hodín,
Nakoniec sa nám však narodil chlapec. Po narodení syna moja vyčerpaná manželka upadla do hlbokého spánku. Celý čas som sedel vedľa nej a potom do izby vošiel lekár: “Gratulujem k narodeniu vášho dieťaťa. Mám však nepríjemnú správu. Chlapcovi sa počas pôrodu poškodila chrbtica. Nanešťastie sa môže stať invalidom.
Budete s ním musieť trpieť do konca života a pochopíme, ak napíšete list o odstúpení od zmluvy,” povedal lekár smutne. Testy dopadli dobre, však?” spýtal som sa. “Žiaľ, stalo sa to, hoci je to zriedkavý prípad. Si pripravená žiť s tým do konca života? Premýšľajte o mojich slovách,” odpovedal lekár.
Keď sa to dozvedel môj svokor, okamžite zareagoval. Poslal textovú správu: “S našou pomocou ani nepočítajte”. Bolo to veľmi frustrujúce, pretože okrem nich sme nemali nikoho iného, ja som nemal žiadnu rodinu, ale to je iný príbeh. Potom sme si uvedomili, že sa musíme spoliehať jeden na druhého. Bolo dobré, že sme s manželkou v takýchto ťažkých chvíľach zostali spolu.
Makarčík bol dieťa ako každé iné, ale nevedel chodiť ani sedieť. Jedného dňa sme sa s ním prechádzali po ihrisku a prišla k nám stará pani a povedala, že s nami súcití a pozná človeka, ktorý by nám mohol pomôcť. Ukázalo sa, že neďaleko nás je dedina, kde žije šamanka, a tá povedala, že nám môže pomôcť. Na druhý deň sme k nej vzali Makara. O niekoľko mesiacov neskôr sa stal zázrak a náš syn začal chodiť. Teraz je úplne rovnaký ako ostatné deti.
Makar začal chodiť do škôlky, zapísali sme ho do tanečných kurzov a začal chodiť s veľkou radosťou. Po čase za nami prišiel jeho svokor, aby nás požiadal o pomoc pri liečbe svojho syna, ktorý mal autonehodu a ktorý mu raz povedal, aby s jeho pomocou nepočítal. Vtedy manželka jednoducho povedala: “Nepotrebujeme vaše ospravedlnenia. Vyradil si nás a naše dieťa zo svojho života, takže teraz vyradíme aj teba. S našou pomocou ani nepočítajte.