Viktor sa pozrel na svoju manželku Táňu a povedal: “Táňa, blíži sa výročie našej svadby. Pamätáš sa? “Takže?” spýtala sa.
“Čo myslíš tým ‘takže’? Je čas pozvať hostí!” odvetil Viktor. “Myslela som si, že sa ma opýtaš, čo ti mám kúpiť na výročie…” povedala Táňa, ktorá mala na tento deň úplne iné plány. Viktor zavrčal: “Niečo ti kúpim, neboj sa. Mimochodom, pozval som tvoju kamarátku Táňu.
Tanyina tvár sa dramaticky zmenila, bola ešte nešťastnejšia a spýtala sa: “Tanya? Ako si ju pozval?” “Zavolal som a pozval som ju,” rozhadzoval rukami Viktor, “ako inak by som ju mohol pozvať?
Táňa bola ešte viac rozrušená: Táňa povedala, že jej priateľka aj tak nebude môcť prísť, ale Viktor sa zrejme nahneval a povedal, že Tatiana mu sľúbila, že príde. Nechcem, aby prišla. “Prečo sa vždy viac bojíš o Tatianu ako o mňa?” Tatiana bola frustrovaná. “Bola to vraj tvoja najlepšia priateľka…
Chcela som ti urobiť radosť, ale zdá sa, že sa mi to nepodarilo. Ak nechceš ísť, povieme jej, že večierok sa ruší. Ale myslím, že o tom napíšeš neskôr… Táňa sa napäto spýtala, o čom ešte bude písať, ale Viktor pokojne odpovedal:
– Narážam na to, že je ľahké stratiť priateľa, ale veľmi ťažké získať ho späť,” povedal, otočil sa na druhú stranu a dodal: “Moja žena je žiarlivá, vieš… A vôbec, nemôžeme oslavovať toto výročie. Už teraz sa to mení na hrozný sviatok!”
Potom zapol televízor a tváril sa, že ho rozhovor nezaujíma. Práve si však spomínal na deň, keď sa to všetko začalo. Pred šiestimi mesiacmi si medzi dvoma Taťánami vyslovil želanie, ktoré sa mu splnilo. Odvtedy si želá pri každej príležitosti a všetky sa mu splnili. Jedným z týchto želaní však bol aj osud istej Tatiany, ktorá sa stala jeho manželkou.
