Svitlana náhodou zistila, že jej syn má dieťa. Na dvere zaklopalo dievča menom Oksana:
-“Vy ste Olegova mama? Volám sa Oksana, kedysi sme sa s vaším synom stretávali, ale potom sme chodili do školy oddelene. -Áno, som jeho mama. Ale Oleg teraz nie je doma, môžeš prísť. – “Je dobre, že tu nie je. Prišiel som za tebou. Asi ti to nepovedal, ale pred tromi mesiacmi sa mi narodil syn.
Od Olega nič nepotrebujem. Ide len o to, že moja babička je detská lekárka a chceli by sme vedieť, či bol niekto z vašej rodiny niekedy na niečo chorý. Pýtam sa pre istotu, pre pokoj mojej starej mamy.
Ale dieťa je zdravé, je v poriadku.” Svitlana sa s Oksanou ešte chvíľu rozprávala, a keď dievča odišlo, Svitlana sa rozplakala. Nemohla ani pomyslieť na to, že sa sama stala babičkou. Bola taká šťastná, že chcela sama vidieť dieťa.
Keď sa Oleg vrátil domov, rozprávali sa. Vedel, že Oksana rodí, ale hneď povedal, že sa na živote dieťaťa nebude nijako podieľať. Oksana rodila sama za seba. Na druhý deň Svitlana kúpila veľkú hračku a tortu a išla Oksanu navštíviť.
Keď uvidela svojho vnuka, vyzeral presne tak, ako keď bol Oleh dieťa. Začala ho navštevovať častejšie, Oksana sa jej veľmi páčila. Bola to pokojná, úsporná, milá dievčina. Svitlana sa rozhodla, že sa musí postarať o to, aby Oleh a Oksana boli opäť spolu. Svitlana teda kúpila ovocie, plienky a obväzy.
Obviazala si nohu a povedala Olegovi, že zle spadla. Musela odniesť potraviny Oksane, a tak ho požiadala, aby to urobil za ňu. Oleh vzal tašky a odišiel na prvé stretnutie so synom.
Vtedy si Oksana uvedomila svokrovu ľstivosť. Zavolala Olehovi a požiadala ho, aby sa o dieťa postaral len na hodinu, pretože mala nejakú naliehavú prácu a babička nebola doma.
Oleg opäť prišiel. Zakaždým zostal s Oksanou a dieťaťom dlhšie a dlhšie. Po čase sa Oleg spýtal svojej matky, čo by si myslela, keby Oksanu požiadal o ruku. Svitlana bola veľmi šťastná. A tak sa s trochou snahy jej svokry krásny pár dal dokopy a dieťa malo plnohodnotných rodičov.