Od detstva žije Oleh so svojou rómskou matkou. Mala telesný hendikep – krátku ruku, čo bolo dôvodom, prečo ho rovesníci od detstva šikanovali.
Od škôlky Oleh len počúval, ako sa mu ostatné deti posmievajú kvôli jeho matke. Nenávidel svoju matku. Odmalička sníval o tom, že utečie z domu a nikdy sa k matke nevráti. A ona svojmu synovi zasvätila celý život.
Čas rýchlo plynul. Než sa Marina nadála, jej syn končil strednú školu a robil prijímacie skúšky na univerzitu v Kyjeve. A samotný Oleh bol veľmi šťastný a nadšený, že konečne bude môcť utiecť z tohto mesta. Povedal, že sa sem už nikdy nevráti. A presne to sa aj stalo. Oleg nastúpil na univerzitu, kde vždy sníval o štúdiu. Tam našiel lásku, oženil sa a našiel si dobrú prácu.
Teraz má krásnu ženu a dvoch synov, pracuje pre veľmi prestížnu spoločnosť a má všetko, o čom vždy sníval. Na svoju matku však vôbec nemyslel. Za tie roky muž skutočne nikdy nenavštívil svoje rodné mesto ani svoju matku. Telefonoval len niekoľkokrát, a to len preto, že mu zavolala matka.
A jedného dňa, bez ohlásenia, prišla jeho stará pani navštíviť svojho syna. Nevidela ho už mnoho rokov a svoje vnúčatá videla len na fotografiách. Oleg sa vôbec netešil, že vidí svoju mamu. Ako zvyčajne, namiesto toho, aby ju privítal milými a priateľskými slovami, sa jej rozhorčene opýtal, prečo prišla.
Marina synovi povedala, že cítila, že čoskoro odíde, a preto sa prišla rozlúčiť s ním a s vnúčatami. Oleha tieto slová nedojali, a tak sa snažil matku čo najskôr dostať z ich domu. Sám jej kúpil lístky domov a dokonca ju odviezol na železničnú stanicu.
O nejaký čas neskôr sa stala tragédia – Marina zomrela. Marinin sused o tom povedal Olegovi. Ten sa neodvážil prísť na matkin pohreb, ale len na štyridsať dní. Jeho sused mu ukázal cestu na cintorín a k matkinmu hrobu. Keď sa viezli v aute, rozprávala mu veľmi zaujímavý príbeh.
Ukázalo sa, že keď mal Oleg len jeden a pol roka, mali s matkou nehodu. Auto, ktoré šoféroval opitý muž, narazilo priamo do nich. Marina, aby zabránila zraneniu svojho syna, vzala celý náraz na seba. Tak sa stalo, že po mnohých operáciách si musela skrátiť ľavú ruku. Oleg okamžite zbledol.
Okamžite sa pred matkou zahanbil, že jej svojím správaním ničí život. Bolo však už neskoro. Ten muž stál pri matkinom hrobe takmer do noci a prosil ju o odpustenie. Vedel, že mu odpustila, ale v srdci mu bolo veľmi ťažko a smutno za jeho slová a činy.