Ľudia berú deti z sirotinca a rozhodol som sa vziať babičku niekoho iného z domu pre starších. V ten deň všetci príbuzní prestali so mnou hovoriť. Len počujem od svojich príbuzných:
– Teraz je taký čas, a tak je život ťažký, a tiež ste priviedli starého do domu! Nikto nás teraz nenavštívi. Ale nerozumiem, že som urobil zlých ľudí, teraz ma nepodporujú, smiať sa za mnou, povedať, že úplne stratená myseľ. A to je ten bod. Každý berie deti z sirotinca a rozhodol som sa vziať babičku niekoho iného z opatrovateľského domu.
Nikto z mojich priateľov a susedov neschválil moje konanie. Každý, ako jeden, obrátil prst v chráme slovami: – Teraz sú také časy, a tak je život ťažký a vzal si aj košík na chlieb do domu! Ale som si istý, že som urobil správnu vec. Toto je môj život, a ja musím urobiť najlepšiu voľbu. Ale je smutné, že moji príbuzní sa so mnou správali inak, ako keby som ich požiadal o peniaze alebo pomoc.
Od nikoho nič neberiem. Žili sme štyrikrát: Ja, moje dve dcéry a moja matka. Bohužiaľ, pred 8 mesiacmi bola moja matka, ktorej sme všetci veľmi milovali, preč a my sme boli traja. V priebehu týchto mesiacov sme s dcérami zistili, že stále máme veľa úsilia a času a môžeme ich stráviť na pomoc inej osobe.
Zo školy som mal blízkeho priateľa, ktorý do 30 rokov, namiesto budovania rodiny a kariéry, práve pokazil môj život. Najsmutnejšie je, že žil, ako jeho matka chcela odísť do dôchodku. Keď to prestala dávať, jednoducho ju odovzdal ošetrovateľskej domácnosti, nejako jej byt pred ním dostal a peniaze išli na vietor.
Niekoľko rokov žil bez chudoby, v žiadnom prípade neodmietol, a potom peniaze utiekli, a nespomenul svoju matku, nestaral sa o ňu, ani nevedel, či je ešte na svete. Tetu Raju poznám už od detstva, rovnako ako mňa. Raz za mesiac so svojimi dcérami prišla navštíviť ju a priniesla rôzne dobroty. Teta Raya bola spokojná s našimi návštevami ako malé dieťa, okrem nás nikto neprišiel k nej. Myšlienka mojej dcéry bola reagovaná s obrovským pozitívnym výsledkom a mladšia Svetlana, ktorá má teraz 5 rokov a celkom šťastne kričala:
Budeme mať babičku znova! Ale ani si neviete predstaviť, ako Teta Raya reagovala na môj nápad! Veľmi plakala pre radosť, že musela byť upokojená. Teraz už takmer 2 mesiacov, ako žijeme s mojou babičkou Raya dušu do duše. Všetci ju milujeme a ona nás miluje. To je len to, že nemôžeme pochopiť, kde babička, ktorá je už osem tuctov rokov, toľko energie.
Koniec koncov, stúpa o 6 ráno každý deň, a my sa prebudíme pod vôňou čerstvo upečených palaciniek alebo palaciniek. Robí všetku prácu doma, aj keď o nič nežiadam. Ona umýva jedlá, pripravuje nás chutné k jedlu. Dáva mi celý dôchodok, aby som si kúpil jedlo a platil pomôcky, pretože nechodí do obchodu, je to pre ňu ťažké. Moji rodičia ma prestali navštevovať. Zdá sa, že ma každý odmietol, ale nikomu som sa nič nekrivdil.
