Pred Vianocami sme sa s rodinou stretli pri stole. Môj manžel nadhodil túto tému a potom sme sa veľmi vážne pohádali.
Manžel mi oznámil, že už nechce žiť s rodičmi, a tak sa rozhodol postaviť si nový dom.
Moja mama ma vychovávala sama. Žili sme v dome mojej starej mamy. Po babičke sme zdedili jej byt. Predali sme ho a kúpili dva byty. Jeden bol napísaný na moju mamu a druhý na mňa.
Môj byt bol prenajatý a získané peniaze sa použili na zaplatenie môjho vzdelania. Potom som sa vydala a manželovi ani jeho rodičom sme nepovedali, že mám dom. Moja matka mi otvorila účet a peniaze z nájomného sa hromadili na moje meno.
Rozhodla som sa, že keď budem mať dosť peňazí, urobím manželovi milé prekvapenie.
Neskôr som si uvedomil, že som si na odhalenie svojho tajomstva vybral veľmi nevhodnú chvíľu. Môj manžel sa veľmi urazil, že som pred ním celý čas niečo tajila. On a jeho rodičia sa so mnou pohádali. Môj manžel povedal, že mi už nemôže dôverovať. Išla som do domu svojej matky.
Moja mama sa cítila vinná a potom sa rozhodla, že sa porozpráva s mojou svokrou. Tá však moju mamu nepustila ani do dverí. Obvinila ju zo všetkého a nazvala ju klamárkou. Matka sa vrátila rozzúrená. Navrhla som manželovi, aby sa vzdal môjho bytu a postavil si nový dom, čo bol jeho sen. On to však odmietol a povedal, že ma nechce vidieť, ale nemyslím si, že som urobila niečo zlé.
Myslím, že on je ten, kto by mal byť šťastný, že mám byt a peniaze, a nie naopak. Teraz už nebudem manželovi volať a žiadať ho, aby sa vrátil a odpustil mi, pretože ak sa rozhodne, že bezo mňa nemôže žiť, vráti sa. A ak nechce vidieť moju tvár, je to jeho problém. Mám kde bývať a mám dosť peňazí na pohodlný život.
