Moju susedu Marinu vychovávala len jej stará mama. Od narodenia nemala rodičov, matka jej zomrela po pôrode a otec neuniesol smútok a nasledoval ju.
Zostala len jej silná babička. A tak sa stalo, že na strednej škole si Marina začala románik so synom bohatých ľudí. Práve prechádzal cez naše mesto.
Keď zistil, že Marina je tehotná, tesne pred maturitou jej dal peniaze, aby sa dieťaťa zbavila. Marina to však nemienila urobiť. Za jeho peniaze si kúpila kočík a postieľku a porodila vlastné deti. Porodila hneď dve dievčatá. Jej stará mama bola jediná, kto Marinu podporil v čase, keď to potrebovala.
Všetci jej priatelia sa k nej otočili chrbtom, učitelia v škole ju odsudzovali a susedia si šepkali za jej chrbtom. Marina medzitým začala pracovať na čiastočný úväzok, kde sa len dalo. Umývala podlahy a riad.
Bola veľmi unavená, ale musela nejako nakŕmiť svoje dve dcéry a babičku. Keď dievčatá chodili do škôlky, Maryna išla na univerzitu a po večeroch naďalej umývala riad v kaviarni.
Oleg sa vrátil z armády na univerzitu. Spolu s Marinou boli starší ako ich spolužiaci, na svet sa pozerali inak, boli vážnejší.
Oleg začal Maríne veľmi pomáhať. Myslela si, že sa k nej správa len ako priateľ, ale ukázalo sa, že Oleg cíti niečo viac.
O šesť mesiacov neskôr jej priznal svoje city, ktoré boli vzájomné. Po skončení univerzity sa Marina a Oleg vzali a vôbec ho nezastrašilo, že už majú dve deti. Marina mala s Olegom tretie dieťa, chlapca. Takto vytvorili veľkú a silnú rodinu.
