Bola som za Bohdana vydatá päť rokov. Zo všetkých týchto rokov boli šťastné len prvé dva roky, potom sa mi zdalo, že môj manžel je nahradený. Ani som si nemyslela, že by mohol byť taký čierny a ľahostajný. Počas nášho spoločného života sme mali dvoch synov, Daniila a Andreja.
Môj manžel sa však na ich výchove nepodieľa. Hádky sa nekončia ráno ani večer. Všetko sa to začalo, keď som jedného dňa prišla z práce o dve hodiny skôr. Popoludní sa zvýšila teplota a ja som si mohol ísť domov oddýchnuť. Vošiel som do svojho bytu a na prahu som uvidel mužské topánky a vedľa nich dámske, ale nie moje. Vošiel som do izby a stál som tam, neveriac vlastným očiam. Žena ma zbadala a začala odchádzať z bytu.
A môj Bohdan sa ani nesnažil ospravedlniť, len ju nasledoval. Dlho som smútila, ale už sa stmievalo a chlapcov bolo treba vyzdvihnúť zo škôlky. Nevedela som, čo mám robiť, čo ďalej. Chcela som mu povedať, aby odišiel, ale bývame v jeho byte a ja nemám kam ísť, najmä s malými deťmi. Manžel sa vrátil neskoro večer.
Nevenoval pozornosť mojej smutnej nálade a tvrdil, že je to všetko moja vina. Tu je zvrat. Našiel si inú ženu a ja som za to mohla. V tú noc sme sa pohádali, každý dokazoval vinu toho druhého, ale odvtedy bol život trochu pokojnejší. Chápala som, že nie je ľahké vychovávať dvoch synov bez otca v rodine, a tak som akceptovala jeho nevľúdny čin, ale potom som mu už, samozrejme, nikdy nedôverovala.
Moji priatelia a jeho priatelia mi rozprávali o jeho dvojitom živote. A vtedy som si pomyslela, čo som stratila? Nepodieľa sa na výchove synov, nedáva nám peniaze, najmä v poslednom čase. Ani sa nepýta, ako platím za komunálne služby. Raz, keď som kamarátke opäť rozprávala o svojom ťažkom živote, povedala mi, že vedľa nej býva stará pani.
Stále ma prosí, aby som jej našla podnájomníka, ktorý by jej pomohol. Nechce žiadne peniaze, len platiť účty za energie a trochu pomáhať s domácimi prácami. Išla som sa s tou starou pani porozprávať a povedala som jej o svojom ťažkom osude. Mali sme sa radi a to, že mám dvoch chlapcov, bolo pre mňa radosťou, nie príťažou.
Na druhý deň som si vzala voľno, a keď manžel odišiel do práce, zbalila som si veci a presťahovala sa k tej starej pani. Ukázalo sa, že mi nechýbal, ale naopak, zdalo sa, že som potom rozkvitla. Život sa ukázal byť veľmi nádherný a jasný.
Nikto ma nekritizuje, nikto mi nehovorí, aká som skvelá manželka a matka. S babičkou vychádzame dobre a chlapci ju zbožňujú. Teraz sme ako rodina. Manžel, keď sa dozvedel, že som od neho odišla, začal mi neustále volať a vysvetľovať, že ak sa chcem teraz vrátiť, bude rád a policajti ma nebudú naďalej takto obťažovať.
Už ma nebavilo to všetko počúvať, a tak som neskôr ani nezdvíhala telefón, keď mi volal. Odvtedy uplynulo šesť mesiacov a ja mám veľmi pokojný a dobrý život. Chodím s úžasným mužom, je to milý a starostlivý človek. Taras miluje mojich synov, vzťah medzi nimi je skvelý.
Občas ma stretne niekde na ceste a vtipkuje, že sa mu v živote nedarí, a snaží sa to opäť zvaliť na mňa, lebo vie, že môj osobný život sa zlepšuje, a to sa mu vôbec nepáči. Ale to už nie je jeho vec.
