Za svojho manžela som sa vydala takmer pred dvoma rokmi.Po svadbe sme sa rozhodli začať spolu cestovať, navštíviť zaujímavé krajiny, chceli sme vidieť niečo nezvyčajné. Tak sme si prenajali byt a vyrazili na cesty.
Po niekoľkých mesiacoch cestovania sme sa vrátili domov a začal sa náš každodenný život. Nebolo to nudné, len to bolo pokojnejšie. Stále sme odchádzali niekam do okolia – na víkendy.
Myslím, že som mala neuveriteľné šťastie na manžela, mali sme podobné názory na život, páčili sa nám rovnaké veci. Je skvelé nájsť niekoho, kto je nám duchovne taký blízky. Len jeden aspekt mi vadil, pretože keď som začala hovoriť o vlastnom byte a hypotéke, manžel začal vtipkovať a meniť tému.
Začala som robiť čoraz častejšie narážky, čo ho začalo iritovať a začal sa hnevať.Potom som sa ho rovno spýtala: – Čo ak budeme mať dieťa. Mali by sme do konca života žiť v prenajatom byte? -No, keď sa narodí, potom budeme rozmýšľať, čo robiť. – odpovedal pokojným hlasom:
– Nie, nemôžem mať dieťa bez akejkoľvek ochrany. – Vysvetlila som Vtedy môj manžel začal zvyšovať hlas: – Nevymýšľaj si výhovorky, veď máš zabezpečenie. Tvoja matka má trojizbový byt a žije sama. Nech tvoja svokra ten byt predá, vezme si nejakú garzónku pre seba a za zvyšok peňazí, ktoré nám dá, si potom vyberieme nejaký byt.
Zúrila som na neho, ako mohol vôbec niečo také vymyslieť. Ani sa ma nepýtal, čo si myslím, len si v hlave vymyslel plán a dúfal, že s ním budem súhlasiť. Tento nápad je číre šialenstvo, byt patrí mojej matke a ja nemám v úmysle ani len navrhnúť predaj.
Snažila som sa to manželovi vysvetliť, ale on ma nepočúval a stále naliehal.Po tomto rozhovore som vážne začala uvažovať, či som si vybrala správneho muža…
Ako som mohla nevidieť, že môj manžel je sebecký človek, ktorý nie je pripravený na rodinu a dieťa? Čo mám teraz robiť? Čo tak presvedčiť ho o hypotéke a povedať mu, že jeho návrh nie je postoj hodný muža?
