S Marcinom sme sa spoznali, keď som študovala v prvom ročníku na univerzite, a v druhom ročníku sme si uvedomili, že sme pre seba stvorení.Rozhodli sme sa, že sa čo najskôr stretneme s rodičmi a začneme sa pripravovať na svadbu. Martinovo stretnutie s mojimi rodičmi prebehlo viac než skvele.
Bolo presne také, ako som si ho predstavovala. Potom prišiel čas, aby som sa zoznámila s Marcinovými rodičmi. Samozrejme, bol som nervózny, ale všimol som si, že Marcin bol vystresovanejší ako ja. Bolo to pre mňa, samozrejme, zvláštne, ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Sedím tu na pohovke, oproti mne sedí Marcinova mama s nespokojným výrazom v tvári a vedľa nej jeho babička.
Marcin si spomína, že jeho stará mama vždy vynikala svojou agresívnou povahou.Celý život vydávala rozkazy a všetci ju počúvali, dokonca aj jej manžel, Marcinov zosnulý starý otec, ktorý bol v armáde. Stará mama sa na mňa hodnotiaco pozrela a povedala:
– “No, miláčik, povedz mi niečo o sebe; nevieš, ako odpovedať na takúto otázku. Je to otázka ako “Akú hudbu počúvaš?” alebo “Odporuč mi nejaký film”, keď zdanlivo vieš, o čo ide, ale nevieš, čo odpovedať. Pozrel som na ňu okrúhlymi očami a zažmurkal som.
Premýšľal som, čo by som mohol povedať o sebe. Moje mlčanie očividne nepotešilo Martinovu babičku. Dosť zlovestným tónom povedala: – Prečo mlčí? Je retardovaná? – Spýtala sa a pozrela na Martina.Potom som zaťala päste a v dvoch vetách som o sebe povedala.Keď som povedal, že som prišiel z iného mesta, stará mama sa spýtala Martina: – Nemohla by si nájsť niekoho na svojej úrovni? V tej chvíli som len zobral tašku a vybehol von.
Môj budúci manžel ma prišiel vyzdvihnúť. Upokojil ma, nastúpili sme do auta a potom mi povedal o svojej babičke. Ukázalo sa, že Martinova teta, dcéra jeho starej mamy, sa vydala a s jeho matkou už nikdy neprehovorila, pretože tá ju deň pred svadbou strašne urazila.
A hľa, bolo to už dvadsať rokov, čo babička nevidela vlastnú dcéru, ale napriek tomu nemienila vziať svoje slová späť. Potom sme sa so snúbencom začali aktívne pripravovať na svadbu a snažili sme sa nemať s jeho babičkou žiadny kontakt. Pred svadbou dala o sebe vedieť. Zavolala Martinovi a ponúkla mu… pozornosť, byt!
Ponúkla svojmu vnukovi byt výmenou za to, že ma nechá a nájde si “dôstojnejšiu” priateľku. Pamätám si, že počas rozhovoru sa Martin snažil zachovať pokoj a nepovedať žiadne škaredé slovo, rešpektujúc babičkin vek, ale jej návrh nás oboch jednoducho vyradil z hry. Neskôr sa ozvala aj jeho mama a podporila svokru.
Úprimne verili, že Martin mi dá kopačky hneď, ako sa dozvie o novom byte. – S týmto… svojím milovaným rýchlo odídeš a byt – to je skvelá investícia do tvojej svetlej budúcnosti. Pohni hlavou a mysli len na seba, – povedala moja budúca svokra. Odvtedy sme sa s manželom s jeho babkou a mamou nerozprávali.
Dokonca sme ich ani nepozvali na svadbu. Niekedy nás príde navštíviť Martinova teta – babkina prekliata dcéra. A naše vzťahy s ostatnými príbuznými tiež nie sú najlepšie, pretože sme jediní, ktorí sa dokázali vzoprieť starej mame a netancovať podľa jej diktátu.
