Moja matka má už viac ako 60 rokov. Otca sme stratili pred 15 rokmi. Najprv žila sama vo veľkom trojizbovom byte.
Časom však pozvala mňa, môjho manžela a nášho novorodeného syna, aby sme sa k nej nasťahovali, keďže sme v tom čase bývali v nájomnom byte. Súhlasili sme, pretože vnuk by mohol byť pre moju mamu záchranou. Okrem toho by nám neuškodilo ani to, že nás podporí. Takto sme žili. O dva roky neskôr som porodila druhého syna.
Zdalo sa, že všetko je v poriadku. Koniec koncov, byt bol veľký. Mama mala vlastnú izbu, nikto nikoho neobťažoval. A tak roky plynuli, naši synovia rástli, chodili do školy, mali svoje vlastné aktivity. Samozrejme, trávili viac času so svojimi kamarátmi ako s nami, najmä so svojou babičkou.
A potom moja mama začala fňukať. Začala si vymýšľať nejaké ochorenie, aby mohla častejšie chodiť na kliniku. Pravdepodobne preto, že v rade bol vždy niekto, s kým sa mohla porozprávať. V jednom takomto rade stretla nového obdivovateľa.
Dobrého starčeka – takmer sedemdesiatnika – len slabej povahy, pretože ho rodina večne utláčala. Z detstva si ešte pamätám, ako mama kŕmila a niekedy aj ťahala domov túlavé psy a mačky.
Mala také dobré srdce, a tak začala pomáhať tomuto mužovi aj tentoraz. Vždy k nám prišiel v starom, obnosenom oblečení. Hovoril, že jeho syn mu berie celý dôchodok. Došlo to až tak ďaleko, že ho mama pozvala, aby sa k nám nasťahoval.
Začalo nám byť tesno, a tak mama povedala, aby sme sa odsťahovali. Rozhodla sa, že chce na staré kolená žiť pokojný život a nie neustále stáť pri sporáku a upratovať za ostatnými. A ako je to s nami? Starší syn končí školu a plánuje sa presťahovať do hlavného mesta.
Mladší je rozhodnutý ísť na budúci rok na vojenskú školu. Máme nejaké úspory, ale všetky pôjdu na zaplatenie vzdelania detí. A teraz musíme niekde bývať. Myslím, že si prenajmeme byt. Možno sa nám podarí získať prostriedky na hypotéku….
Rozhodli sme sa porozprávať s matkou. Vysvetlila som jej, že deti sa čoskoro odsťahujú a my s manželom budeme v inej izbe a ona si nás ani nevšimne.Navyše už nie sú malé a čoskoro budú samy potrebovať starostlivosť. Vtedy im budeme môcť pomôcť.Ale ona nechce ani počúvať. Vyhadzuje nás von. No, sama to chcela, nech v blízkej budúcnosti neočakáva našu pomoc.
