Srdce mi puklo na dve časti, keď moja matka povedala tie kruté slová.Volám sa Irena a život mi v poslednom čase pripravil veľa smútku. Moja vlastná matka, ktorá by mala stáť pri mne, ma vyhodila z domu s tým, že ma už nechce vidieť.
Mala som pocit, akoby mi niekto vytrhol srdce a pošliapal ho. Začala som si baliť kufor, slzy sa miešali s vecami, ktoré som doň hádzala. Išla som do domu svojej svokry. Prijala ma, ale vopred mi oznámila, že môžem zostať len do pôrodu.
Cítim sa ako votrelec, ako niekto, kto je len dočasný a nechcený. Môj manžel je dobrý človek, ale je večne preč. Odišiel do zahraničia na stavbu, aby zarobil peniaze na náš spoločný byt.Manžel tam pracuje od rána do večera a zarába peniaze, aby sme si mohli vziať hypotéku a ísť na vlastnú päsť.
Keď sa dozvedel o dieťati, bol šťastný, ale viem, že nebude môcť prísť. Po pôrode to asi budem musieť zvládnuť sama. Je dobré, že zarába, som mu za to vďačná, ale práve o tom rozmýšľam, načo sú nám tie peniaze, keď nemáme jeden druhého.
Zúfalstvo a samota sú čoraz ťažšie znesiteľné. Doteraz som žila s mamou a on prišiel raz za niekoľko mesiacov. A teraz som u svokry. Je šťastná, hovorí, že sa budem mať u jeho mamy dobre a nič sa mi nestane. Ale veď už vyhlásila, že je stará a nebude počúvať plač dieťaťa, takže mám pomaly niečo hľadať.
Srdce mi puká, keď pomyslím na to, že môj manžel nebude so mnou, keď sa narodí naše dieťa.Navrhla som mu, aby som prišla, veď by som mohla bývať s ním, mohli by sme si spolu niečo prenajať, dieťa by sme mohli neskôr poslať do jaslí a ja by som si možno našla nejakú prácu. Ale on nechce ani počúvať.
Hovorí, že tam pre mňa nemá podmienky a že mám byť tu. Moja mama si myslí, že čo je to za manžela, ktorý tu nie je pre svoju ženu. Nechce sa zmieriť s tým, že na svet prichádza dieťa, jej vnuk.
Jej slová boli ako nôž v mojom srdci a zraňovali ma v najhlbších zákutiach duše. Myslela som si, že ju správa o tehotenstve poteší, ale ona sa rozohnila ako nikdy predtým. Kde sú tí, ktorí ma mali milovať a podporovať? Prečo sa život stal takým krutým?
