S manželom žijeme v meste, rovnako ako jeho rodičia.Na druhej strane, moji rodičia žijú na vidieku, viac ako 100 kilometrov od nás.
Máme dve deti. Jedno má 5 a druhé 7 rokov. Rozhodli sme sa poslať deti na mesiac k mojej rodine na vidiek. Moji rodičia veľmi chceli stráviť čas so svojimi vnúčatami. Na Prvý máj sme deti zobrali na návštevu. Zostali sme tam štyri dni. Pomáhali sme rodičom s domom a hospodárstvom a potom sme sa vrátili k nám.
Bolo to také zvláštne bez detí, ale mama ma upokojovala, že všetko bude v poriadku. Nechali sme rodičom všetko, čo mohli potrebovať, a volali sme im každý deň. Ako všetky deti, aj naše boli veľmi vyberavé, najmä čo sa týka jedla.Mame som hovorila, aby ich príliš nerozmaznávala.
Po niekoľkých dňoch mama zavolala a pýtala si ďalšie peniaze. Ukázalo sa, že boli na trhu a obom vnúčatám kúpili drahé obleky.Povedali, že ich môžu použiť do školy. Peniaze minuli zbytočne, pretože deti rýchlo rastú, ale my sme im, samozrejme, peniaze poslali.
Takéto situácie sa stali už viackrát. Potrebovali peniaze na kolotoč, kolobežku, masť na modriny a navyše zmrzlinu a nezdravé hamburgery pre deti. Môj manžel sa stále sťažoval, pretože nezarobíme toľko a nemôžeme za taký krátky čas pokryť všetku túto zábavu. Povedal, že za takú sumu peňazí by sme mohli stráviť celý mesiac na nejakej dovolenke pod stanom.
A kvôli tomu sme sa pohádali. Nahnevala som sa a pripomenula som mu, že jeho rodičia, hoci bývajú vedľa, nemajú o vnúčatá záujem a navštevujú nás len zriedka. Jeho mama bola s deťmi len raz alebo dvakrát, zatiaľ čo moji rodičia ich mali u seba celý mesiac.Môj manžel povedal, že keď prídu jeho rodičia, prinesú veľa darčekov.
Moji rodičia urobili oveľa viac: pomohli nám s rekonštrukciou. Bol to náš prvý takýto veľký boj. Nikdy predtým sme sa takto nepohádali. Obviňovali sme sa navzájom zo všetkého. Po dlhých rozhovoroch sme sa nakoniec zmierili. V ten víkend sme si zobrali deti domov. Otec a matka si utierali slzy, bozkávali svoje vnúčatá a nemohli sa s nimi rozlúčiť. Aj deti plakali.
Veľmi sa im u starých rodičov na vidieku páčilo. Bolo tam tak veselo a zdravo. Deti tam ešte chceli zostať a dokonca sa tam vrátiť aj na budúce leto.Teraz však neviem, či ich tam ešte niekedy necháme. Ak to bude viesť k takýmto hádkam….
