Hodil som kľúče na stôl a vošiel do izby.Po chvíli sa z chodby vynorila nízka sivovlasá žena – Mami, všetko najlepšie k narodeninám tvojho jediného syna! – Usmiala som sa a podala jej kyticu bielych chryzantém. Takto to medzi nami bolo.
Mama mi nikdy nepriala nič dobré ani sa u mňa nezastavila na návšteve. A ja, ako vzorný syn, som ju navštívil na svoje narodeniny, aby som ich oslávil. V obývačke všetko pripomínalo moje detstvo.Ten istý okrúhly stôl, prikrytý starým obrúskom. Úplne uprostred stála čínska váza s mojou kyticou.
Neustále som matke navrhoval, aby byt zrenovovala, ale ona to vždy odmietla. Neprijímala odo mňa ani peniaze, hoci občas dovolila malú podporu, najmä keď išlo o drahé lieky.
Pila som s ňou čaj a jedla jej obľúbený makový koláč, ktorý robila už takmer tridsať rokov. Bol to pre ňu jediný prijateľný koláč. Rozprávali sme sa, spomínali na staré časy, smiali sa. Na rozlúčku mi podala záhadný balíček, na ktorom bola pripnutá kartička.
Zvedavosť ma zožierala, ale sľúbil som jej, že otvorím až doma. Keď som sa konečne vrátil, manželka sa na mňa prekvapene pozrela. Zvyčajne som od nej nič nepriniesol a tu bolo také prekvapenie. Moja žena rozbalila balíček. Na zem spadol známy dámsky sveter béžovej farby. Mama ho nosila asi pred pätnástimi rokmi. V obálke som našla odkaz: – Sonny, všetko najlepšie k narodeninám!
Nech tvoja žena predá tento sveter a kúpi ti, čo chceš. Napriek prvotnému šoku som zavolal mame, aby som jej poďakoval za darček. Usmial som sa, keď som počul jej teplý hlas, zaželal som jej veľa zdravia a rozlúčil som sa. Tento sveter je pre mňa viac ako len darček. Je to spomienka na minulosť, na časy, keď sa o nás mama napriek ťažkostiam starala.
Vždy, keď sa naň pozriem, spomeniem si na ňu, a hoci mi mama nikdy predtým nedávala materiálne dary, tentoraz mi dala niečo naozaj výnimočné, hoci niektorí ľudia to asi nepochopia.Ten starý sveter sa stal symbolom jej prítomnosti, lásky a oddanosti voči mne. Vedel som, že aj keby mi jedného dňa chýbala, vždy budem mať kúsok z nej pri sebe.
Aj keď je to len kúsok látky, pre mňa je to poklad, ktorý mi pripomína teplo, ktoré som od nej vždy dostávala. Teraz mi bude teplo aj v tých najchladnejších dňoch. Mama mi dala viac ako darček – dala mi spomienku.
