Prvé roky svojho života som strávil v detskom domove, čo mi ostalo v pamäti.Deti z detského domova sú iné ako tie, ktoré žijú v rodinách.
Mnohé z nich jednoducho nerozumejú významu slov “mama” a “otec”. Sú trochu odtrhnutí od života. Dnes som už na dôchodku, ale na tie časy si veľmi dobre pamätám. Napríklad som mal rád Nový rok, pretože vtedy sme dostávali darčeky.
Zvyčajne to boli len karamelové sladkosti, ale ako som sa z nich tešil. Niekedy nás opatrovateľka brala na prechádzku do lesa a tam sme jedli lesné plody, ktoré sme si stále zbierali do vreciek. Keď som vyrástla, musela som navštevovať mladšiu skupinu.
Vymieňal som batoľatám plienky a za to mi opatrovateľky dávali hrsť orechov.Nie všetko som jedla sama, vždy som sa delila s ostatnými dievčatami. Keď som mala osem rokov, každú noc sa mi niekoľkokrát sníval ten istý sen.
Bola v ňom mladá, štíhla, veľmi krásna žena, ktorá ku mne pristúpila a pobozkala ma na čelo. To bolo veľmi pekné. Vždy som sa potom zobudil a tam mi raz ráno povedali, aby som sa obliekol, lebo si po mňa prídu.Prišla žena, ktorá sa veľmi podobala na tú z môjho sna. Srdečne sa usmiala a povedala, že je moja matka.
Takto ma adoptovala úžasná rodina. Som vďačný osudu za takýchto rodičov. Obklopili ma láskou a starostlivosťou, dali mi slušné vzdelanie a vždy ma podporovali a pomáhali mi. Našiel som svoj skutočný domov. Keď som vyrástol, rozhodol som sa nájsť biologických príbuzných. Našiel som len svoju matku.
Bola to alkoholička, na ktorú sa nedalo ani pozerať. Potom som si svojich adoptívnych rodičov začala vážiť ešte viac. Dnes som sa dožil troch detí, vnúčat a malého pravnúčika. Som šťastná, ale každý deň s obavami premýšľam, čo by zo mňa bolo, keby nebolo tejto ženy….
