– Tak zostaňte vo svojom veľkom byte.Je ti jedno, že tvoj syn je bezdomovec! – zakričal Bartek na odchode z môjho domu a niekoľko dní sa so mnou nerozprával. Syna som vychovávala sama, ale k takémuto konfliktu ešte nikdy nedošlo.
Priznávam, Bartek nebol najposlušnejšie dieťa, ale nikdy som sa nesťažovala. Vyrástol, dokončil školu, absolvoval vojenskú službu, vrátil sa a začal pracovať.Žil spolu so svojou priateľkou a aj ja som nedávno začala novú etapu svojho života, ale Bartek moje rozhodnutia neakceptoval.
Všetko sa zmenilo pred týždňom, keď za mnou Bartek prišiel s prosbou.Povedal, že sa rozišiel so svojou priateľkou a nemá kde bývať. Ponúkol mi predaj môjho trojizbového bytu a rozdelenie peňazí.
V súčasnosti žijem v tomto byte so svojím partnerom Nicholasom, ktorý nemá iné bývanie. Keď som odmietla, naznačil mi, že Nicolas je so mnou len kvôli bytu. Ja som si však bola istá, že to nie je pravda.
Nikdy som neplánovala predať byt, v ktorom som strávila celý život, a tak som synovi navrhla spoločné bývanie, ale on mi len odvetil: – Čože, s tvojím Nikolajom v jednej obývačke? Nikdy v živote!
Potom som len pokrčil plecami a zavrel synovi dvere pred nosom. Kto má podľa vás v tejto situácii pravdu? Na jednej strane viem, že mám právo nesúhlasiť s požiadavkami svojho syna. Najmä vzhľadom na to, že byt som získala svojou tvrdou prácou a že som vedľa seba nemala silnú mužskú ruku.
Na druhej strane, Bartek má tiež pravdu aspoň z právneho hľadiska, pretože je tam stále prihlásený v byte a ako môj syn má nárok na určitý podiel. Momentálne je situácia v našej rodine veľmi komplikovaná.Dúfam, že sa nám ju podarí vyriešiť pokojne.
