Manžel mi zobral deti a súd mi nariadil platiť výživné na deti polícii. Podarilo sa mi však postaviť sa na vlastné nohy a úspešne som sa svojmu bývalému pomstila. Vo väčšine prípadov sa ženy nerozvádzajú so svojimi manželmi kvôli jednej vete:
“Vezmem si tvoje deti.” To je pre mňa veľmi dôležité. To sa stalo aj mne. Narodil som sa do veľkej, ale problémovej rodiny. Moji rodičia nikdy nemali radi prácu. Sotva sme mali čo jesť. Moja staršia sestra sa vydala skoro, myslela si, že je zachránená, ale ukázalo sa, že jej manžel je bastard. A moji bratia sedeli rodičom na krku, stále mali problémy.
Čoskoro rodičom vyhorel náš byt a museli sa presťahovať na dedinu. Aj ja som sa čoskoro vydala a rovnako ako moja sestra som si myslela, že som zachránená. Môj manžel Igor vtedy pracoval na dobrom mieste a dobre zarábal. Jeho rodina ma prijala, ale nikdy nevynechala chvíľu, aby mi pripomenula, že ma vytiahli z bažiny a že im mám byť vďačná.
Krátko po svadbe som otehotnela. Mali sme syna na ceste. Ihorova matka nás neprišla skontrolovať, ako to často robia svokry. Ale sám Ihor ma rád vo všetkom kritizoval: “Špatne varím, zle upratujem.” – Celý deň sedíte a schovávate sa za svoje dieťa. A ono len spí. O čom to hovoríš?
O dva roky neskôr sa nám narodil druhý syn. Ihorovi rodičia sa rozhodli pomôcť nám kúpiť väčší byt, ale Ihor bol proti. A ukázalo sa, že je to spoločne nadobudnutý majetok. Celý život mi visí na krku. Čo ak sa rozvedieme? Tak sme zostali v tom istom byte. Čoskoro som sa rozhodla ísť do práce, ale manžel bol stále nespokojný: “Teraz je pre naše deti dôležitejšie, že si tu ty.
Chceš ich v tejto rozhodujúcej chvíli poslať do škôlky? Nemáš dosť peňazí? Už som to nevydržal. Rozhodla som sa rozviesť. Moji synovia mali vtedy päť a sedem rokov.” “Vezmite si oblečenie a odíďte. Urobím všetko pre to, aby sa deti nedostali do tvojich rúk. Presne to urobil. Deti si nechal, ale starala sa o ne moja svokra.
Na základe súdneho príkazu som musel platiť výživné polícii. Nemal som žiadne vzdelanie ani pracovné skúsenosti. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som sa postavil na vlastné nohy, a čoskoro som si vzal hypotéku na dvojizbový byt. Platil som výživné a navštevoval som svoje deti.
Vedela som, že svokra a manžel štvú deti proti mne, ale videli, aké je to pre mňa ťažké, a vďaka Bohu mi dokázali porozumieť a odpustiť. Jedného dňa mi manžel povedal: “Vidím, že si sa dobre usadila. Prečo si nevezmeš deti k sebe? Si ich matka.” – Podarilo sa ti ich dostať preč odo mňa, tak si prosím splň svoju povinnosť. A ja ich navštívim a zaplatím za ne, ako to robí väčšina mužov v tejto krajine. Hlavné je, že ma moje deti milujú.
