Marina sa narodila do obyčajnej rodiny. Jej rodičia pracovali v továrni. Žili pokojne a šťastne. Po čase otec prestal pracovať a matka sa nahnevala.
Šťastie odišlo, začali sa hádky a urážky. Vasyl začal piť a neskôr sa pridala aj Irina. Keď mala ich dcéra 11 rokov, vzali ju na internet. Pochopila, že jej rodičia boli zbavení rodičovských práv, ale stále mala malú nádej.
O niekoľko mesiacov neskôr prišla matka navštíviť svoju dcéru. Povedala jej, že jej manžel už nie je nažive, a sľúbila, že Marinu čoskoro vezme späť a všetko napraví. Dievča každú chvíľu čakalo na jej návrat. Po skončení školy odišla do mesta, ale tam ju nikto nečakal.
Dom, v ktorom vyrastala, vyhorel. Musela bývať u susedov. Povedala jej, že Irina prišla o dom, keď bola opitá. Maryna išla na vysokú školu. Stala sa železničnou sprievodkyňou a získala byt. Stala sa dospelou a nezávislou. Práca na železnici bola zaujímavá. Jedného dňa na ňu cestou domov zavolala bezdomovkyňa.
Poprosila ju o peniaze na chlieb. Hlas jej bol strašne známy. Keď Marina uvidela škvrnu na tvári, spoznala svoju matku. Iryna ju takmer nepoznala. Dievča vzalo svoju matku domov. Umyla ju a dala jej čisté šaty.
Obaja plakali a dva dni sa od seba nepohli. Potom Marina na tri dni odletela. Veľmi sa chcela vrátiť, aby bola opäť so svojou matkou. Keď prišla, videla, že Irina nie je doma. Ukradli jej peniaze. Dievča išlo na stanicu. Prešla celú stanicu, ale svoju matku nenašla. Marina stretla seržanta, ktorého poznala.
Začala mu opisovať Irinin vzhľad a on ju okamžite spoznal. V deň jej služby sa pred ním táto rota skrýva. Ivan sa vybral na miesto, kde sa zvyčajne zdržiavali. Keď uvideli policajta, utekali preč, zakopli a spadli pod vlak. Vlak zastavil a na koľajniciach ležali zakrvavené groše, ktoré matka ukradla svojej dcére…
