S Michailom som mala civilné manželstvo. Po neúspešnom manželstve som zostala sama so svojimi dvoma chlapcami. Prestala som sa o seba starať, robila som všetky mužské domáce práce, aj keď mi chlapci pomáhali, a vôbec, bolo ťažké nazvať ma ženou.
A potom sa objavil Michail – celý citlivý, starostlivý, pozorný… Pozýval ma do kina, bral ma do reštaurácií, organizoval mi pekné rande. Čoskoro sme sa rozhodli, že budeme spolu žiť, ale nebola som to ja, kto sa presťahoval s mojimi dvoma deťmi, bol to on. V skutočnosti je to veľmi dôležitý moment v našej histórii.
Časom sa Mišo zmenil. Začal si zo mňa uťahovať, že som zlá gazdiná, že neviem variť, že zle žehlím a tak ďalej… Jedného dňa som prišla do kuchyne a videla som, ako Míša je polievku priamo z hrnca. Povedala som mu, že polievka bude kyslá, a navrhla som mu, aby si ju v tanieri trochu zohrial. Začal na mňa kričať, že vývar nie je dostatočne sýty a že polievka je bez chuti.
S Michailom som mala civilné manželstvo. Po neúspešnom manželstve som zostala sama so svojimi dvoma chlapcami. Prestala som sa o seba starať, robila som všetky mužské domáce práce, aj keď mi chlapci pomáhali, a vôbec, bolo ťažké nazvať ma ženou. A potom sa objavil Michail – celý citlivý, starostlivý, pozorný… Pozýval ma do kina, bral ma do reštaurácií, organizoval mi pekné rande.
Čoskoro sme sa rozhodli, že budeme spolu žiť, ale nebola som to ja, kto sa presťahoval s mojimi dvoma deťmi, bol to on. V skutočnosti je to veľmi dôležitý moment v našej histórii. Časom sa Mišo zmenil. Začal si zo mňa uťahovať, že som zlá gazdiná, že neviem variť, že zle žehlím a tak ďalej…
Jedného dňa som prišla do kuchyne a videla som, ako Míša je polievku priamo z hrnca. Povedala som mu, že polievka bude kyslá, a navrhla som mu, aby si ju v tanieri trochu zohrial. Začal na mňa kričať, že vývar nie je dostatočne sýty a že polievka je bez chuti.
V ten večer som bol veľmi unavený a ani som sa neobťažoval umyť taniere. Takže ráno Mišo uvidel špinavý riad v kuchynskom dreze a naše taniere lietali. Pozrela som sa na tie črepiny a do očí sa mi tisli slzy…
Len nedávno som si kúpila túto službu… za vlastné peniaze… a stálo to veľa. Môj syn ma nasledoval do kuchyne. “Ďakujem, že som sa ťa ujal ako krivé prasa dvoch detí,” zakričal Mychajlo a vôbec nevenoval pozornosť synovej prítomnosti. Hoci, aká vďačnosť… neviete, čo to je. “Zbaľ si veci a vypadni,” odvetil najstarší. “Ani nevieš, aký som naňho bol v tej chvíli hrdý.
Vieš, že som ani neplakala, keď Mychajlo odišiel. Stále mám svojich dvoch ochrancov, ktorých mi dal osud. Som si istá, že nájdeme dobrého otca. A ako povedal môj syn, prijmeme ho do rodiny skôr, ako nám urobí láskavosť a prijme mňa a dve deti.
