Z dovolenky sme sa vrátili ako rodina. V Egypte sme prežili skvelú dovolenku. Teraz sme sa pripravovali na pracovné dni v našom štvorposchodovom paneláku. Dom je starý, obyvatelia, už tretia generácia, vyrastali spolu a správajú sa k sebe s úctou.
Keď som prišiel ku vchodu, uvidel som na detskom ihrisku zaparkované cudzie auto. Deti ho opatrne obchádzali a dávali pozor, aby sa auta nedotkli. Pochopili, že to nie je lacné auto. Kopol som do volantu, čím som spustil alarm. O chvíľu neskôr vyskočila z vchodu nervózna dievčina:
– “Ty darebák, čo tu robíš?” zakričala, keď ma uvidela vedľa auta. Parkovisko je trochu dlhšie. Odložte si tam auto. Nemám vlastné deti a cudzie deti ma nezaujímajú!” – Či ich majú, alebo nie, je váš problém. A zákon sa musí dodržiavať,” hovorím pokojne, “vidím, že neviete, kto je môj manžel!
On ťa obráti naruby!” – No tak, dostaň svojho manžela von. Porozprávam sa s ním ako s mužom. Vidím, že nerozumieš ľudskej reči, a ja sa nemôžem vyhnúť žene. Čakal som hodinu na jej manžela. Prišiel čierny džíp. Vystúpil z neho starý plešatý muž s bruchom.
Môžete ho milovať len pre jeho peňaženku. Začal nadávať a snažil sa ma chytiť za hruď. Keď ma dostal pod krk, prestal nadávať, lebo začal lapať po vzduchu ústami ako ryba vyplavená na breh. Jeho žena kričala ako požiarna siréna, že ma bude žalovať. Potom chytila otca za ruku a odviedla ho domov.
Chvíľu som počkal a potom som znova stlačil volant dámskeho auta. Vyskočila von, zakliala, odviezla svoje auto na parkovisko a potom tam odviezla auto svojho otca. Na políciu, samozrejme, nešla. A neurobili to ani ostatní. Nakoniec, moja žena si celú tú epopeju natočila na telefón…
