Pred rokom môj manžel opustil svoju rodinu, stretol inú ženu, ktorú miluje; mňa nikdy nemiloval. V tom čase som nemohla chodiť do práce, môj mladší syn mal len rok a pol a starší syn chodil do škôlky. “Poďakujte sa, že ste boli tak dlho verní môjmu synovi. Áno, urobil to, tieto peniaze nezmenili počasie v našom dome.
Nepožiadala som o rozvod, nemala som čas, mala som dve malé deti. Svokra mi nepomáhala, prišla raz za mesiac, občas priniesla ovocie pre deti. Môj otec sa na ich výchove nijako nepodieľal. Chcel iné deti, od novej ženy. Rok sme tak žili, potom som išiel do práce a bolo to jednoduchšie. Dostala som správu od svojej svokry:
“Chcem, aby mal môj vnuk otca a úplnú rodinu. V tom čase bola táto žena v piatom týždni tehotenstva. Neodolal som, išiel som a požiadal o rozvod. V ten istý deň mal môj manžel autonehodu. Bol v nemocnici, lekári povedali, že nebude môcť chodiť. Zavolala mi moja svokra a povedala:
“Vezmeš svojho manžela z nemocnice, potrebuje starostlivosť…” – Ja? Ty si manželka, ty ešte nie si rozvedená, Táňa, ten hajzel, on sa zbavil môjho dieťaťa, lebo môj syn je vrodený.
Moje manželské povinnosti sa skončili, keď odišiel, hoci máme deti. Na ničom mu nezáležalo. Rok nechcel ani vidieť svoje deti. Opustil nás, zradil nás. Nech sa o neho postará jeho vlastná matka, ktorá ho tak veľmi miluje.
Svokra vzala svojho syna domov. Už sa uzdravuje. Už sme sa rozviedli. Moja svokra sa neukľudnila, chodí všetkým rozprávať, že sa stará o syna v starobe, že ja, jeho manželka, som ho potrebovala, keď som mala peniaze, a keď sa stal oprávneným, rozišla som sa s ním.
Veľa ľudí ju v tom podporovalo a mne hovorili, že som nečestná. Aj keď ma a deti nepotreboval, keď bol zdravý. Uvažujem, že si prenajmem byt a presťahujem sa k sestre, čaká na mňa.
