Niekoľko mesiacov sme žili v prenajatom byte, keď sme si uvedomili, že sa tu chceme usadiť na dlhší čas. Tak sme sa porozprávali s pani domácou a ponúkli jej kúpu bytu.
Len sme sa dohodli, že peniaze budeme platiť na splátky. Bolo načase spoznať našich susedov. Cez ulicu od nás žil manželský pár. Rozhodli sme sa ich pozvať na čaj. Všetko bolo skvelé, rozprávali sme sa až do neskorého večera.
V jednom momente ma jeden muž chytil okolo pása. V tej chvíli sme z pohľadov susedov pochopili, že niečo nie je v poriadku. Ospravedlnili sa, vstali od stola a narýchlo odišli. Prešlo niekoľko dní a my sme na tento incident dokonca zabudli. Zrazu niekto zaklopal na naše dvere. Bol to policajt. Otvoril som dvere a policajt povedal:
“Prepáčte, že vás obťažujem. Potrebujem vidieť váš sobášny list. Nerozumel som, čo sa deje. Každopádne som šiel hľadať spis s dokumentmi, vytiahol som potrebný papier a podal ho policajtovi.
Ten si všetko pozorne prečítal a vrátil mi dokument so slovami:-Ďakujem. Som v poriadku. Prepáčte, v čom je problém? Susedia volali, že vo vašom dome je zločin. Údajne mladý chlapec a dospelá žena… S manželom sme sa nemohli prestať smiať.
Navyše ten muž bol odo mňa o rok starší, ale mal vo zvyku obliekať sa ako tínedžer. A ja som obchodnejší, pretože pracujem v kancelárii. Asi preto vyzerám oveľa staršie ako on. – A už som ti stokrát povedala, že cudzí ľudia si myslia, že sme matka a syn…
