Tetyana mala tridsaťšesť rokov a jej dcéra Nasta osem, keď opäť otehotnela. “Budeme mať dieťa?”
Spýtala sa svojho manžela. “Samozrejme,” odpovedal Stas. “Máme dcéru, teraz budeme mať syna. Prevezme moju profesiu. Budeme mať dynastiu staviteľov. Môj manžel bol staviteľ a stále sa sťahoval z miesta na miesto. Jeho rodina ho, samozrejme, nasledovala.
Už rok žili v novom meste, v novom dvojizbovom byte, ktorý im pridelila spoločnosť. Ultrazvuk ukázal, že čakajú dvojičky, dvojčatá. “Si taká rozkošná, Tanya!” šťastne sa rozžiaril jej manžel. A to, že sú to dievčatá, je ešte lepšie, budem obklopená tou najkrajšou kyticou…
Tánin pôrod bol bezproblémový. Dievčatká sa narodili zdravé a silné. Dve krásky. – Táňa, máš veľa mlieka. Mohla by si nakŕmiť chlapcov? Jeho matka ho opustila a musíme ho nejako udržať, než ho pošleme do sirotinca,” požiadal ju lekár v pôrodnici.
“To je ale mrcha, ako mohla odmietnuť takého krásneho chlapca,” pomyslela si Táňa, keď videla, ako jej dieťa po nakŕmení zaspalo v náručí. Od tej chvíle Miško, ako Taťána chlapca pomenovala, zostal s ňou. Ležal vedľa jej dcér a pokojne chrápal. “Tanya, možno by sme ho mali vziať k sebe?” Stas sa spýtal, keď mu žena povedala o chlapcovi.
– “Zvládneme to? “Bojím sa, miláčik.” “Zvládneme to! Kde sú dvaja, sú aj traja. Nastya a ja vám pomôžeme. Táňu a jej tri deti prišiel vyprevadiť celý personál pôrodnice. A ešte viac ľudí sa s nimi prišlo stretnúť. Príbuzní, priatelia, kolegovia. Dokonca prišiel aj majiteľ Stasovej firmy:
“Pridelili sme vám päťizbový byt v novostavbe. Momentálne sa rekonštruuje. Na náklady firmy ho aj zariadime,” povedal Tatiane a Stasovi. “Hurá, budem mať vlastnú izbu!” radovala sa Nastěnka. Prešli roky. Nastenka je teraz vydatá. Jej sestry dvojičky študujú na univerzite, sú ekonómky. Rovnako ako ich matka. A jej syn študuje na polytechnike. Učí sa za stavbára. Ide v šľapajach svojho otca.
