V mladosti som si myslel, že som dosť múdry, ale po odchode do dôchodku som pochopil, že múdrosť prichádza časom.
Čím ste starší, tým ste múdrejší. Možno to ovplyvnil fakt, že už nepracujem a mám viac času na premýšľanie. Na rozdiel od svojich rovesníkov venujem všetok voľný čas sebe, nie svojim deťom a vnúčatám.
Verím, že si to zaslúžim. Odkedy si pamätám, vždy som niekomu niečo dlhoval. Najprv som musela pomáhať rodičom, potom som musela dobre študovať, potom som sa musela vydať, potešiť manžela, mať deti, starať sa o ne a tak ďalej a tak ďalej.
Okrem toho som musela pracovať v práci. Teraz som na dôchodku, na zaslúženom odpočinku. Môj manžel je už dlho mŕtvy. So synom takmer nekomunikujeme, má vlastnú rodinu a vlastný byt.
Na môj názor neberie ohľad. Môj syn si ani nevyžiadal môj súhlas s tým, aby moja vnučka a jej manžel bývali v mojom byte. Rozhodla som sa urobiť všetko v súlade so zákonom a podala som žalobu. A nehanbím sa za to.
Myslím si, že je to môj byt a ja som ten, kto ho musí viesť. Ja som ten, kto rozhoduje o tom, kto v ňom bude bývať. Chcem mať v starobe pokoj. Samozrejme, všetci si ma vybrali. Môj právnik bol skutočný profesionál vo svojom odbore. Súdny spor sme vyhrali.
Moja vnučka a jej manžel si išli prenajať dom. Aby som sa cítila bezpečnejšie, rozhodla som sa vymeniť zámok na vchodových dverách. Keď nie som nablízku, môžu bývať v tomto byte. Ale kým budem nažive, budem si ho užívať naplno. Čas sa mi kráti, takže nepremárnim ani minútu. Verím, že staroba je nám daná na to, aby sme si užívali život.
Prestaňte myslieť na druhých, celý život som ich robil šťastnými. Nedostal som za to žiadnu vďaku a teraz je rad na mne, aby som si od života vzal všetko, čo chcem.
