So sestrou sme predali byt našich rodičov a peniaze sme si rozdelili na polovicu. Za svoj podiel som si kúpil dvojizbový byt na hypotéku. K dnešnému dňu som hypotéku splatil a byt zrekonštruoval. Som rozvedený, bez detí. Pracujem v spoločnosti s triezvo zmýšľajúcim šéfom a skvelým platom.
Jedinou nevýhodou sú časté a dlhé služobné cesty. Pred rokom som bol vyslaný na ďalšiu, ktorej koniec je stále v nedohľadne. Moja sestra žije v tom istom meste ako ja. Má dcéru Tomu, ktorá sa vydala v 19 rokoch. Obe študujú. Mladomanželia bývali u svojej sestry, ktorá sa sťažovala na stiesnené podmienky. Hoci sa mladým ľuďom podarilo zarobiť nejaké peniaze, ich sestra od nich peniaze na domácnosť nežiadala. To, čo zarobili, minuli sami.
Keď ma nadriadení upozornili na aktuálnu služobnú cestu, požiadal som sestru, aby sa postarala o byt. Prišla s protinávrhom: “Nájdeme nejakých mladých ľudí, ktorí sa k nám nasťahujú. Nájomné budú platiť sami – bude to pre vás zisk. A ja sa o nich postarám,” presviedčala ma.
A ja som súhlasil. Svojej sestre som pravidelne volala zo služobnej cesty po celej krajine. Radostne mi hlásila, že všetko je v poriadku, žiadne choroby.
A ja som jej veril. Až kým mi nezavolali zo správcovskej spoločnosti. Pani v telefóne sa ma spýtala, kedy plánujem zaplatiť nedoplatok na nájomnom. Uviedla sumu – 80 000. Sľúbil som, že záležitosť vyriešim v najbližších dňoch, a požiadal som, aby sa prípad neposielal na súd.
Zavolal som svojej sestre. Najprv popierala, že to bol omyl, ale potom sa priznala. Sľúbila, že dlh zaplatí do šiestich mesiacov. To ma neuspokojilo: “Na zaplatenie dlhu máte tri dni. A vypratať byt. Sám. Inak sa opýtam svojich priateľov a oni vaše deti jednoducho vyhodia.” – Vyhodíš svoju neter na ulicu?
– Vyhodím. To sa stavte, že áno. Ale dlh bude musieť zaplatiť sama. Moja sestra a dcéra zrejme nepoznajú slovo “svedomie”. Namiesto toho som dostala lekciu na celý život. Človek, ktorý je bitý, má dve za nič.
