V ten deň sa Nazar vrátil domov neskôr ako zvyčajne. Učiteľ zadržal tých, ktorí nepochopili látku na hodine. Vonku bola veľká zima. Chlapec sa zabalil do bundy, ale aj tak mu bola zima.
V duchu si predstavoval, ako sa dostane domov a dá si teplý kúpeľ. Keď pomyslel na jedlo, jeho žalúdok vydal charakteristický zvuk. Chlapec sa ponáhľal domov, ale zrazu uvidel na kraji cesty svoju babičku. Ležala nehybne. Muž pristúpil bližšie a dotkol sa ženinho ramena.
Stará žena otvorila oči, ale zavrela ich. Otvorila ústa, aby niečo povedala, ale nemohla nič povedať. Chlapec sa rozhliadol okolo seba. V okolí nebolo ani živej duše. Rýchlo vytočil otcovo číslo a požiadal ho, aby prišiel.
Po celý čas, čo otec telefonoval, sa chlapec od ženy ani nepohol. Otec prišiel so sanitkou. Sanitka odviezla starú mamu.
Chlapec bol veľmi ustarostený a stále sa otca pýtal na svoju babičku. Neskôr sa ukázalo, že Veronika Ihorivna bola v minulosti poctivou učiteľkou. Neskôr sa o tomto príbehu dozvedelo vedenie mesta. Chlapec dostal za svoj hrdinský čin pamätný list.
V škole išli Nazarovi všetci učitelia príkladom. Všímavosť môže zachrániť život. Ľudia sú dnes k sebe takí ľahostajní…