Keď sme sa s Viktorom pred 15 rokmi brali, moja svokra nám hneď dala jasne najavo, že nikdy nebudeme priatelia. Vzali sme sa, ale s Viktorom sme nemali deti. Čakali sme na ne dlhých desať rokov.
A potom Boh odmenil naše čakanie synom a dcérou. Počas rokov, ktoré sme spolu prežili, sa Viktorovi darilo. Bol generálnym riaditeľom veľkej spoločnosti, takže som sa mohla starať o deti počas mojej materskej dovolenky. To mi vyhovovalo. Moja matka žila ďaleko od nás, takže nám nemohla pomôcť, a svokra svoj postoj ku mne nezmenila už pätnásť rokov.
V jej očiach som bola stroskotanec, hračka, ktorá uväznila jej syna. Predtým mu svokra hľadala “lepšie” dievča. Ale on si vybral mňa. Jedného dňa som sa vrátila z prechádzky s deťmi a na nočnom stolíku som uvidela papier. Išla som k nemu a zistila som, že Viktorove veci doma nie sú.
Nechal ma a na papier ležérne napísal: “Odpusť mi, ale som zamilovaný do niekoho iného. Nehľadaj ma, viem, že si silná a zvládneš to Dôveruj mi, tak je to lepšie.” Okamžite som zavolala manželovi, ale čakalo ma ďalšie sklamanie. Nezodvihol mi telefón. Viktor jednoducho zmizol z nášho života a nechal mňa a deti, aby sme sa o seba postarali sami.
Nevedela som nič: ani kde je, ani s kým je. S ťažkým srdcom som zavolala svokre. “Za všetko môžeš ty,” povedala víťazoslávne, “ja som to predvídala. Už som bola zmätená: čo bola moja chyba? Urobil som niečo zlé?
Bolo ťažké to prijať a ešte ťažšie sa rozhodnúť, čo ďalej. Viktor nám nezanechal žiadne peniaze, takže som nemala takmer žiadne prostriedky na živobytie. Stále som nemohla chodiť do práce a deti som nemala komu nechať. Potom mi napadlo, že som kedysi mala dobrú prácu na čiastočný úväzok, keď som písala výskumné práce.
A tak sme žili ďalších šesť mesiacov.
***
Jedného jesenného večera som počul zvoniť pri dverách, bolo už neskoro, tak som si myslel, že je to sused. Keď som však otvoril dvere, uvidel som na prahu svoju svokru. Stála na prahu a plakala, tak som ju pozvala dnu.
Ukázalo sa, že Viktorova mladá priateľka bola podvodníčka, ktorá ho podviedla a nechala ich rodinu takmer bez prostriedkov. Teraz ledva vychádzali s peniazmi. Moja svokra ma prosila, aby sme ju nechali u nás. A ja neviem, čo mám robiť: odpustiť jej, alebo sa vrátiť a úplne ich rozdeliť?