Keď sme zistili, že som tehotná, na prvom ultrazvuku nám povedali, že to budú dvojičky. To nás s manželom prekvapilo. Bola to pre nás veľká výzva. Náš starší syn má 10 rokov, rozhodli sme sa mať chlapca a nakoniec sme mali dvoch.
Ale nemohli sme nič zmeniť, budeme vychovávať ďalších dvoch. Je to úžasné! V nemocnici som sa vždy pýtala lekára: “Je všetko v poriadku? Zdá sa mi, že sa hýbe len jeden.” Ale lekári vždy odpovedali: “Na moje narodeniny ma prišli navštíviť rodičia a sestry. Strávili sme spolu čas, oslavovali sme. Išiel som si oddýchnuť.
Na druhý deň ráno som bežala za manželom a povedala mu: “Odvez ma do nemocnice.” Vzal ma a po nejakom čase som porodila trojčatá. Pri pôrode boli dvaja lekári. Vzali si obe malé deti a odišli. Zrazu počujem krik:
“Prestaň!” Kričali tak, že to počulo celé oddelenie, lekár sa rozbehol späť a držal dve stratené deti. Keď som sa na nich pozrel, boli šokovaní, odkiaľ sa mohlo vziať ďalšie dieťa? Po chvíli mi podali telefón a povedali: “Zavolajte manželovi.
Teraz si sama v šoku, manžela ešte viac vystrašíš, my diktujeme a ty rozprávaš.” Vzala som telefón a povedala: “Mišo, ak šoféruješ, zastav.” On odpovedá: On odpovedá: “Som doma.” Posadil sa a ja som povedala: “Porodila som, všetko je v poriadku.” On:
“Kto rodil?” Odpovedal som: “Dvaja synovia a sladké dievčatko.” Minúta ticha, potom hlasný smiech a on hovorí: “Kde sú dvaja, sú aj traja.” Neskôr mi priniesli moje tri deti, bolo to nezabudnuteľné.
