Mark bol študentom medicíny. V poslednom ročníku štúdia sa ponáhľal, aby neprišiel neskoro na vyučovanie. Zrazu mu oči spočinuli na siluete malého dievčatka, ktoré sa neochotne túlilo.
S pestrofarebným ruksakom na chrbte si uvedomil, že je na ceste do školy. Zamieril jej smerom. Keď sa priblížil, uvidel ju plakať: “Ahoj, čo sa deje? Prečo plačeš? Povedal veselo a pozrel na jej krásnu, slzami zaliatu tvár. Jej dlhé, slzami zaliate mihalnice a svetlozelené oči mu zostanú v pamäti ešte dlho.
– “Od cudzích strýkov si nič neberiem,” zdvihla zrak a uvedomila si, že to nie je strýko, ale malý chlapec, a pokračovala: – Som v tretej triede, nechcem chodiť do školy, Peťo Sorokin ma tam vždy uráža. Je to tyran, všetci sa ho boja.” – Prečo o tom nepovieš rodičom? – Moja mama pracuje ako dvojnásobná sprievodkyňa, nikdy nie je doma.
Otec nás už dávno opustil. Mark meškal, ale aj tak sa rozhodol dievčaťu pomôcť. Vzal ju za ruku a spoločne kráčali do školy. V tom istom čase sa stretli. Pri školskej bráne sa Dana zastavila a spriatelila sa. Mark si podľa správania a spôsobu, akým sedel, okamžite všimol chlapca, ktorý šikanoval.
Mark si ho zavolal na kus reči a varoval ho, že ak sa ešte raz bude vysmievať jeho sestre, bude mať problémy. Potom odprevadil Danu k školským dverám. Niekoľko dní Mark chodil s Danou do školy, aby sa uistil, že sa na ňu šikanista nevyberie.
Peťo si uvedomil, že Dana má ochrancu, a nechal ju na pokoji. Po skončení univerzity sa Mark presťahoval do iného mesta, chcel sa postaviť na vlastné nohy a kúpiť si byt. Jeho rodičia boli tiež rozvedení a on mal len matku. Po krátkom čase sa Mark oženil s veľmi pekným dievčaťom. Pracovala s ním v nemocnici ako zdravotná sestra a bola snom mnohých mužov. Mark si však čoskoro uvedomil, že sa unáhlil.
Okrem svojej krásy nebola Christina ničím slávna. Bola prázdna ako zátka. Mark sníval o deťoch, ale ona hovorila: “Je príliš skoro a nechcem si pokaziť postavu!” Boli manželmi tri roky. Jedného dňa, keď prišiel z práce skôr, našiel svoju ženu s Koháncom. Zabil Kazacha, ale svojej ženy sa nedotkol.
Vrátil sa do rodného mesta. Čoskoro si našiel prácu v obchode s alkoholom, pretože po obchode s alkoholom je vždy dopyt. A potom dostal ponuku z univerzity. Ponúkli mu prednášať a on, samozrejme, prijal. Peniazov nie je nikdy dosť. Po prednáške odišiel a chystal sa domov. Zrazu sa pred ním postavilo dievča a urobilo krok smerom k nemu. Mlčky sa na seba pozreli.
“Tie isté oči, to nemôže byť… to je ona,” pomyslel si Mark. “Veril som, vedel som, že nás osud opäť spojí. Prišiel som sem zámerne, dúfal som, že ťa uvidím. A ty si tu a dávaš mi prednášku. Som taký šťastný!” Objali sa. Od toho dňa boli stále spolu a nikdy sa nerozišli.
