Pred niečo vyše dvoma rokmi som sa vydala za rozvedeného muža. Vôbec mi to nebolo nepríjemné, ale naopak – uistilo ma to, že tento muž má dobré úmysly. Všetko bolo v poriadku, až kým ma manžel neprekvapil jednou novinkou.
„Anna nás čoskoro príde navštíviť. Nastúpila na univerzitu a zatiaľ bude bývať u nás. Možno zostane niekoľko rokov, to ešte neviem. Uvidíme, ako sa veci vyvinú,“ oznámil mi manžel. bola som ohromená. Táto správa ma tak prekvapila, že som si myslela, že sa mi pod nohami zľahla zem. „Prečo musí tvoja dcéra bývať v našom byte?“ Samozrejme, bola som pobúrená.
Manžel mi začal vysvetľovať, že dieťa musí niekde bývať a že prenájom bytu stojí dosť veľa. Spýtala som sa, prečo dievča nemôže bývať na internáte ako ostatní novoprijatí študenti.
Čo je na tom zlé? Počas štúdia som bývala v jednej izbe s dvoma priateľkami. A všetko bolo v poriadku, diplom som dostala s vyznamenaním! Čo je na tom zlé? Ale môjmu manželovi sa moje argumenty nepáčili.
Bol taký nahnevaný, že sa rozhorčene začervenal.
„Nemyslíš si, že je to moja jediná dcéra a mohla by mi chýbať? Ako môže bývať v internáte, keď vie, že vedľa je byt so všetkým vybavením a čaká na ňu vlastný otec!“ kričal manžel.
Potom povedal, že ho nezaujíma, čo si o tom myslím, a že sa už rozhodol. Vtedy som sa rozčúlila. Ako to myslíš, že ho to nezaujíma? Takže ja nemám právo vyjadriť sa k takej dôležitej veci? Za tento byt platím rovnako veľa ako on. Upratujem, varím, nakupujem. Čo je to za nezmysel?
Nikdy som sa nesprávala zle k jeho dcére. Je to milé dievča. Ale to neznamená, že s ňou chcem žiť v dvojizbovom byte, v ktorom pre nás nie je vždy dosť miesta. Ako si to predstavuješ? Ako sa to má naučiť? Nehovoriac o čase, ktorý trávime len my dvaja!
Riešenie prípadu
„Ona tu nebude bývať!“ bola posledná vec, ktorú som povedal. A odišla som z bytu. Neviem, čo mám robiť. Dlho som sa nemohla upokojiť, prepadala som hystérii. Áno, vraj tu nie sú žiadne cudzie deti. Ale toto je o niečom inom!
Vôbec nejde o to dievča. Prečo sa môj manžel nepýtal na môj názor a nerozhodol o všetkom sám? Naozaj som si zaslúžila také neúctivé zaobchádzanie? Úprimne, som na neho taká zúrivá a nahnevaná, že som pripravená podať žiadosť o rozvod.
Nevidím zmysel v tom, aby som premárnila svoj život s mužom, ktorý neberie do úvahy môj názor. Navyše som si istá, že v budúcnosti si bude neustále vyberať medzi mnou a svojou dcérou. Hádajte, koho si nakoniec vyberie?“
